Hongkong sa zapísal do histórie ako jedno z najdôležitejších finančných a obchodných centier na svete a dodnes hrá kľúčovú úlohu vo vývoji svetového obchodu. V rebríčku najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta, ktorý každoročne zverejňuje švajčiarsky International Institute for Management Development (IMD), obsadil 1. priečku práve Hongkong. Slovensko je na 51. mieste a medzi jeho najdôležitejších obchodných partnerov Čína samozrejme patrí.
„Čo budeme robiť s týmto pustým a takmer neobývaným ostrovom?“ povedal údajne minister zahraničia lord Henry John Temple Palmerston s výrazom frustrácie a zmätku v roku 1841, keď bola britská vlajka vztýčená na pustom kúsku pôdy v priebehu prvej ópiové vojny. O rok neskôr Nankingská zmluva potvrdila „na večné časy“ britské vlastníctvo tohto ostrova rybárov a pirátov a Hongkong skutočne zostal britskou korunnou kolóniou až do roku 1997. Lord Palmerston a jeho vláda rýchlo pochopili, že na tomto subtropickom ostrove na južnom cípe Číny, ktorý je nazývaný „Voňavý prístav“, nemožno očakávať žiadne bohatstvo. Pri bližšom skúmaní si však Briti uvedomili, že poloha Hongkongu by mohla ponúknuť významné výhody pre svetový obchod. Prirodzene hlboké vody prístavu boli jediným takým miestom medzi Šanghajom a Singapurom a teda ideálnym miestom pre prepravu a skladovanie tovaru z a do Číny. Medzi tovary, s ktorými sa vtedy obchodovalo, patril hodváb, jedlo a čaj výmenou za európske remeselné a priemyselné výrobky. Hlboký pesimizmus ustúpil žiariacej perspektíve vznikajúceho dopravného uzla svetového obchodu. Tento optimistický prístup stále určuje tep mesta.
V súčasnosti žije v Hongkongu takmer osem miliónov ľudí a táto metropola je jednou z najvyspelejších a najbohatších ekonomík na svete. V roku 2016 bol hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa tesne pod 43 000 dolármi. Približne 1100 štvorcových kilometrov Hongkongu je veľmi husto osídlených. Na jednom štvorcovom kilometri žije okolo 30 000 ľudí, ktorí musia platiť vysoké nájmy, a aj ceny nehnuteľností sú vysoké. Takže Hongkong nie je len jedno z najbohatších miest, ale vyslúžil si aj nelichotivé prvenstvo ako jedno z najdrahších miest na celom svete.
V srdci Číny
A napriek tomu, prístavné mesto nestratilo nič zo svojej príťažlivosti. Je to predovšetkým vďaka svojej blízkosti k delte Perlovej rieky, kde pulz čínskej ekonomiky tepe zvlášť intenzívne. Čína, Japonsko, Nemecko, Taiwan, USA, Singapur, Južná Kórea, Kanada a Veľká Británia už dlho ťaží z možností Hongkongu ako mosta podporujúceho hospodárstvo a svetový obchod, ktorý sa stále viac globalizuje. Medzi najdôležitejšie obchodné aktivity patrí produkcia odevov a textilu, spotrebnej elektroniky, hodiniek a spracovanie plastov.
Tieto výrobky však dôverne poznáme. Obchod s Čínou je v ostatných rokoch veľmi dôležitou súčasťou slovenského zahraničného obchodu a veľká časť tovaru, ktoré nájdeme na našom trhu, pochádza práve odtiaľ. Prečo to tak je, je zrejmé. Pokiaľ ide o výrobu lacného spotrebného tovaru, vedie Ázia, ktorá je lacná a ponúka pomerne kvalitný tovar. Doba, kedy bol nápis „made in China“ na produktoch synonymom nekvality, je už dávno preč a množstvo tovaru, ktoré treba dopraviť na viac ako sedem tisíc kilometrov dlhú vzdialenosť (merané vzdušnou čiarou), je obrovské.
„V Hongkongu pôsobíme ako logistická spoločnosť už 40 rokov. Vznik joint venture v 80. rokoch, práve keď Čína stupňovala svoje exportné aktivity a novo definovala svoju úlohu obchodného partnera pre západné firmy, bol dokonale načasovaný. Ostrovné mesto bolo transformované z priemyselnej výroby k ekonomike služieb. Od jeho odovzdania Číne je navyše Hongkong osobitná administratívna oblasť Číny s vlastnou menou (hongkonský dolár), vlastnou vízovou politikou a veľmi liberálnou formou trhového hospodárstva,“ hovorí Marián Miček, Country Manager Air & Sea Logistics Dachser Slovakia.
V roku 1998 bolo na prácu v hongkonských podnikoch v delte Perlovej rieky prenajatých päť miliónov Číňanov a o šesť rokov neskôr to bolo už dvakrát toľko. V roku 2012 sa v Hongkongu výrobný priemysel podieľal na hrubom domácom produkte len 1,5 percentami, na tomto procese deindustrializácie sa sčasti podieľa aj mimoriadna ekonomická zóna Shenzhen na severe. V snahe znížiť svoje náklady tam veľa hongkonských podnikov presunulo svoju výrobu. Tovar vyrobený v Shenzen je potom spätne často vyvezený cez Hongkong a tak sa posilňuje jeho úloha ako svetového obchodného centra.
Rastúca konkurencia
Voľný pohyb kapitálu, tovaru a informácií v Hongkongu, ktorý je mimochodom štvrtým najväčším bankovým centrom na svete, poskytuje pevný základ pre hospodársky úspech tohto veľkomesta. Tovar je možné importovať a exportovať bez dane a informácie o čínskom trhu sú relatívne ľahko k dispozícii. Navyše vynikajúca infraštruktúra robí z Hongkongu skutočný „hotspot“ pre logistiku. Takmer 4000 osobných a nákladných lietadiel obsluhuje viac ako 140 miest každý týždeň, vrátane priamych letov do 40 miest na čínskej pevnine. Prístav spája svet s 90-timi čínskymi riečnymi a námornými prístavmi. Viac ako 30 percent čínskeho exportu (podľa hodnoty) ide cez Hongkong. Zostáva ale otázkou, či sa jedná o udržateľnú pozíciu a či si status „tigra“ udrží Hongkong i naďalej.
„V ostatných rokoch čelí Hongkong rastúcej konkurencii okolitých pevninských prístavov. Zatiaľ čo v súčasnosti pohyb tovaru v bývalej korunnej kolónii stagnuje, dramaticky rastie naopak v susedných oblastiach Shenzhen, Guangzhou alebo Xiamen,“ hovorí Marián Miček a dodáva: „V roku 2013 bolo po prvýkrát hlásených viac kontajnerov v prístave Shenzhen než v Hongkongu. V roku 2016 bol zaznamenaný aj medziročný pokles v hodnotách celkového vývozu väčšiny hlavných komodít Hongkongu, hlavne však textilu a odevov (-26,2 %), spotrebného tovaru (-11,6 %) a plastov ( -10,4 %).“
Táto zmena vedie k zamysleniu zodpovedných úradníkov v Hongkongu. Diskutuje sa nielen nad plánmi, aby sa Hongkong stal ešte viac „smart city“, ale aj nad finančnými tokmi smerujúcimi aj do rozvoja infraštruktúry. To znamená, že letisko bude rozšírené o tretiu pristávaciu dráhu a spojenie s pobrežnými mestami južnej Číny, ako aj mestami v delte Perlovej rieky, sa bude tiež neustále rozširovať o nové diaľničné a trajektové spoje. Vzhľadom k tomu, že počet obyvateľov v delte Perlovej rieky (takmer 70 miliónov obyvateľov) sa bude aj naďalej zvyšovať, doba pre tieto investície dozrela a Hongkong môže čeliť ďalším veľkým výzvam a príležitostiam.
