Slovensko nesporne patrí medzi krajiny s najvyššou produkciou áut na obyvateľa. Preto sa môže zdať, že celé hospodárstvo stojí a padá na odvetví, ktoré sa naozaj rýchlo transformuje. Je otázne či je také množstvo automobiliek na Slovensku výhodné pre obe strany. Slovensko, na rozdiel od Talianska, ktoré má dlhšiu tradíciu výroby automobilov, vyrába viac ako dvojnásobok áut ročne.
Je to hlavne preto, lebo Taliani preferujú zamestnávať robotníkov namiesto využívania robotov, to však vyúsťuje do drahšej celkovej produkcie. Vyspelé krajiny držia sociálny zmier, pritom profitujú zo svojich zahraničných investícií, Slovensko zasa profituje z modernej výroby, ku ktorej by sa inak nedostalo. A tak sa zdá byť súčasný stav výhrou pre obe strany.
Hoci možno nemáme takú tradíciu ako Taliansko, čo sa týka výroby automobilov, máme však bohatú tradíciu priemyselnej výroby ako takej. Priemyselná tradícia krajiny je pre investora veľkou výhodou. V praxi to znamená toľko, že vieme ako kvalitne pracovať , a tak vyrábame naozaj málo chybných kusov. Na Slovensku je stále ešte výhodou pre investorov lacná špecializovaná pracovná sila, dokonca v porovnaní s krajinami ako je Grécko či Turecko.
Vráťme sa späť na Slovensko. Budú mať v budúcnosti naše automobilky vôbec komu predávať? Zdá sa, že trh Európy a Severnej Ameriky sa pomaly, ale isto nasycuje. Máme tu však obrovský ázijský trh, ktorý by mal podľa odhadov do roku 2040 absorbovať 1,5 miliardy automobilov. Iste, narastá tlak na čoraz väčšie využívanie verejnej dopravy. Aj jedna z najväčších ekonomík Európy podľahla tomuto trendu. V Nemecku už len 52 % jeho pracujúcej populácie využíva auto na cestu za prácou, ale predaj automobilov to v tejto krajine zatiaľ neovplyvnilo.
Otázka teda neznie tak, či prílišná závislosť od automobilovej výroby je riziková. Otázkou je, či sme mali na výber, či by sme si mohli dovoliť odmietnuť tieto investície. Je teda Slovensko príliš závislé od automobilovej výroby? A je to vlastne problém?
