O kríze sa už narozprávalo a popísalo toľko, že človek sa bojí pomaly otvoriť aj konzervu, ako hovorí známy vtip. Magické slovko kríza pravdepodobne zakomponovali aj mamičky do uspávaniek, takže sa dá čakať, že to bude prvé slovo, ktoré dieťa povie.

Ale ako je to vlastne naozaj? Nevedia to ani dobre platení ekonomickí analytici, ktorí sú schopní bez začervenania povedať trikrát do týždňa niečo iné. Serióznejšie sa už zdajú byť aj veštice po telefóne.

Z Nemecka prichádzajú správy o poklese priemyslu, spomaľuje aj čínska ekonomika, Slovenské automobilky začínajú prepúšťať. Na druhej strane, developeri stavajú a o kríze nechcú ani počuť. Spotreba rastie, ľudia míňajú, e-commerce neuveriteľne stúpa.

Lenže… Slovenské hospodárstvo je príliš naviazané na globálne trhy, takže musíme počkať, kým najprv klesnú a potom sa zase oživia tie, aby sme sa opäť mohli radovať z ekonomického rastu. Aj keď pozícia ekonomického tigra nám už pravdepodobne nehrozí. Maximálne tak tigra s barlami. Dôležité však je, aby aspoň pokrivkával smerom dopredu.