Ekonomiky krajín EÚ stoja pred tromi výzvami. Je to trend prichádzajúcej dekarbonizácie, nástup digitalizácie a zachovanie optimálnej demografie. Na tieto výzvy musí podľa predstaviteľov slovenského automobilového priemyslu zareagovať slovenská priemyselná politika. Keďže automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského priemyslu, Zväz automobilového priemyslu SR objednal exkluzívnu štúdiu, ktorá sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu. Zároveň dáva odpovede na mnohé kľúčové otázky. Podľa profesora Mikuláša Luptáčika, autora štúdie, sú na mieste otázky: Ako v súvislostí s novými výzvami obstojí slovenský automotive sektor v súťaži s inými krajinami? Aká je jeho konkurenčná schopnosť? Aké sú perspektívy či ohrozenia ďalšieho vývoja?
Odbornú štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschafliches Institut Wien) na čele s profesorom Mikulášom Luptáčikom. Prvá časť je venovaná analýze nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na Slovensku v porovnaní s automobilovým priemyslom v krajinách Vyšehradskej štvorky, Bulharsku, Rumunsku, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Nemecku. Druhá časť štúdia analyzuje hlavne potenciál Slovenska v oblasti inovácií, vedy a výskumu, pričom porovnanie je doplnené o ďalšie európske krajiny. „V porovnaní s krajinami sledovanými v štúdii vykazuje Slovensko najvyššiu dynamiku v pocte vyrobených osobných motorových vozidiel. Podiel automobilovej výroby na priemyselnej výrobe našej krajiny dosahuje takmer 50 percent,“ podotýka Mikuláš Luptáčik.
Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov – priame náklady práce, a vedľajších nákladov práce – daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie. Štúdia ukazuje, že Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom nielen krajín Európskej únie, ale aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 %. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny, ako napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej.
„Ďalšou sledovanou veličinou je prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce. Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 % a nákladov na zamestnanca o 44,1 %. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu a môže viesť k zníženiu sklonu k investovaniu, resp. znížiť prílev zahraničných investícií,“ zdôrazňuje Mikuláš Luptáčik. Pri porovnaní podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom je Nemecko s cca 10 % výskumníkov, nasledované Spojeným kráľovstvom s 4,99 %. Okolo 2 % sa pohybujú Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje len necelé 1 %.
Zástupcovia ZAP SR dlhodobo poukazujú na potrebu zachovania konkurencieschopnosti automotive sektoru, ktorý generuje až 275 tisíc pracovných miest a na priemyselnej produkcii sa podieľa 49,5 %. „Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,“ tvrdí Alexander Matušek, prezident ZAP SR, ktorý zadefinoval priority pre nadchádzajúcu vládu: „Patrí k nim zamedzenie zvyšovania daňovo-odvodového mixu zamestnávateľov, ako aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov a zavedenie moderných pracovno-právnych vzťahov. Nevyhnutné je aj vytvorenie stratégie na zachovanie množstva produkcie a pracovných miest v automobilovom priemysle v súvislosti so zásadnými zmenami, ktoré tento sektor čakajú v najbližších rokoch.“
Výsledky štúdie nie sú však alarmujúce len pre automobilový priemysel. Ten je totiž symbiózou strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Ak Slovensko chce zostať priemyselnou krajinou, a vyzerá to tak, že inú alternatívu zatiaľ nemá, politici by podľa Asociácie priemyselných zväzov mali počúvať zamestnávateľov. „Mali by sa zodpovedne zamýšľať nad tým, čo navrhujeme a prečo to navrhujeme. Štát sa dnes riadi jasnou stratégiou – keď máte, dávajte. To všetko v čase, keď firmy potrebujú čas a peniaze na rozvoj a tvorbu nových stratégií, aby sme o úspechu mohli hovoriť aj o 10 či 20 rokov. Priemysel treba vnímať v širšom časovom horizonte, akým je jedno volebné obdobie,” konštatoval Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.
Foto: Tomáš Szmrecsányi
