Aká je budúcnosť jadrovej energie? Slováci jej dôverujú viac než voľakedy
Energetická kríza, ale aj neprehliadnuteľné zmeny klímy, ktoré nás ovplyvňujú v každodennom živote, menia pohľad ľudí na spôsoby, akými získavame energiu – teplo a najmä elektrinu. Zároveň si v týchto dňoch viac ako inokedy uvedomujeme, aká dôležitá je elektrina za dostupnú cenu nielen pre domácnosti, ale najmä pre priemysel a firmy.
Hlavným pilierom elektrickej energie na Slovensku je jadro. Elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach vyrobia približne 50 % toho, čo spotrebuje priemysel a domácnosti (v roku 2020 to bolo 51 %, v roku 2021 48 %). Dá sa predpokladať, že tento rok bude hrať jadro opäť prím.
Spustenie nového bloku elektrárne v Mochovciach v roku 2023 zabezpečí dostatok elektriny aj pre priemysel. Otázkou zostáva, či budú mať firmy z čoho platiť účty na ňu, keďže ani tento krok ceny energií výrazne nezníži.
Kondíciu slovenského priemyslu rok 2023 skutočne preverí, keďže tento rok má mnoho podnikov nakúpenú elektrinu ešte za relatívne rozumné ceny. Ťažkosti očakávajú najmä podniky, kde energie tvoria väčšinu prevádzkových nákladov. Kým v prípade automobilového priemyslu je to 10 až 20 %, oceliarne, chemické závody, sklárne či hlinikárne spotrebujú pri výrobe niekoľkonásobne viac elektriny a súčasné ceny pre ne môžu byť likvidačné.
Obyvateľom Slovenska však takéto rozloženie zdrojov na výrobu elektriny vyhovuje. Ukázal to aj prieskum verejnej mienky, ktorý v júni a júli realizovala agentúra ACRC pre Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a Slovenské elektrárne. Vyplynulo z neho, že jadro považuje za veľmi bezpečný alebo skôr bezpečný zdroj energie až 60,6 % populácie, pričom v roku 2015 to bolo 45,2 %.
Za dostavbu dvoch blokov Jadrovej elektrárne Mochovce sa vyjadrilo 62 % respondentov. Podpora jadra narástla najmä v okolí jadrových elektrární, kde od roku 2015 o 40 % stúpol počet ľudí, ktorí si myslia, že je potrebné pokračovať v prevádzke a dostavať nové jadrové elektrárne. „Výsledky, ktoré sme porovnali s predchádzajúcim prieskumom, ukazujú, že podpora jadrovej energetiky, súhlas s jej prevádzkovaním aj vnímaním jej bezpečnosti výrazne narástli v rámci spoločnosti a ešte významnejšie u obyvateľstva, ktoré žije v okolí elektrární,“ konštatoval Michal Imre, riaditeľ pre výskum spoločnosti ACRC.
Oproti výsledkom prieskumu z roku 2015, keď jadrové zdroje chcelo zachovať alebo zvýšiť 73,5 % respondentov, stúpla podpora tejto energie o 3 %.
Výhody aj nevýhody jadrových elektrární sú zrejmé a keď stoja na faktoch a nie dojmoch, výhody prevažujú. Okrem toho, že ide o zdroj elektriny s minimálnou uhlíkovou stopou, patrí medzi výhody to, že z malého množstva obohateného uránu sa dá vyrobiť enormné množstvo elektrickej energie.
Za nevýhodu sa považujú veľké vstupné investície, environmentálne a zdravotné riziko a tiež zatiaľ nevyriešená otázka nakladania s vyhoreným palivom.
„Jadrová energetika vyvoláva kontroverzie a rozdielne názory. Vodou na mlyn sú aj posledné dve veľké havárie v Černobyle a Fukušime. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a v prípade jadrovej energetiky to platí dvojnásobne. V Európe došlo k výraznému sprísneniu predpisov týkajúcich sa bezpečnosti prevádzky jadrových zdrojov, ktoré viedli k množstvu nových technických opatrení na fungujúcich jadrových elektrárňach a ešte vo väčšom rozsahu pri budovaní, spúšťaní a prevádzke nových zdrojov,“ povedal Vladimír Lásik z PPA CONTROLL, ktorá sa podieľa na výstavbe aj odstavení všetkých jadrových elektrární na Slovensku a aj výstavbe jadrových elektrární v zahraničí.
Postup sa nemení, bezpečnosť treba zvyšovať
Príklad z Nemecka ukazuje, že odstavenie jadrových elektrární a nahradenie ich kapacity energiou z vetra, slnka a vody bol trochu unáhlený krok. Tieto obnoviteľné zdroje sú pre počasie tento rok na minime svojej výkonnosti, takže v celom Nemecku chýba enormné množstvo elektriny. Usilovne sa ňou šetrí a cena sa šplhá do závratných výšok.
Podľa odborníkov sa netreba jadrovej energie báť. To, čo treba, je zamerať sa na ďalší výskum a zvyšovanie bezpečnosti.
„Proces výroby elektriny z jadra sa meniť nedá, dá sa len zlepšiť kontrola a bezpečnosť prevádzky. Dosiahnuť ich možno zavedením viacstupňovej ochrany, meraním fyzikálnych veličín, ktoré charakterizujú štiepnu reakciu, včasným odovzdávaním informácií riadiacemu centru, následne zlepšovaním algoritmu vyhodnocovania týchto údajov a skrátením reakčného času na vzniknuté situácie, zavádzaním moderných a vysokovýkonných riadiacich systémov, ktoré dokážu v reálnom čase odovzdávať a spracúvať informácie,“ tak vidí budúcnosť využívania jadra V. Lásik z PPA CONTROLL.
Ďalšie zdroje
Okrem jadra sa elektrina na Slovensku získava aj z iných zdrojov. V roku 2021 pochádzalo 14 % zo zemného plynu, 3 % z uhlia a úhrnne 30 % z nekonvenčných zdrojov (biomasa, slnko, veterná a vodná energia).
Podľa už spomínaného prieskumu SFPA by Slováci, keby si mali vybrať zdroj podľa nich najdôležitejší pri úspešnom prechode na energetiku s minimálnym množstvom emisií skleníkových plynov, chceli v oveľa väčšej miere využívať slnečnú energiu (38 %), potom jadro (17 %) a tretiu priečku obsadila veterná energia (16 %). Až na chvoste skončila geotermálna energia (7 %) a spaľovanie biomasy (6 %).
Realita je zatiaľ taká, že na Slovensku sa využíva iba zlomok potenciálu solárnej energie (na ohrev vody a získavanie elektrickej energie v domácnostiach a firmách aj na výrobu elektrickej energie v slnečných parkoch). Ročne by sme pritom zo slnka podľa potenciálu stanoveného Ministerstvom hospodárstva SR mohli získať až 9 450 GWh. To by zo slnečnej energie urobilo druhý najvýznamnejší zdroj elektrickej energie u nás. Nateraz ju predbieha biomasa, čo však nie je zlá správa.
„Naše skúsenosti z realizácií projektov v zahraničí nás utvrdzujú v presvedčení, že spaľovanie odpadov v moderných spaľovniach je efektívnym a ekologickým riešením problémov s komunálnym odpadom. Namiesto hromadenia na skládkach a znečisťovania ovzdušia a vody sa môže odpad využiť na výrobu tepla aj elektrickej energie,“ je presvedčený V. Lásik.
Pripomína, že keby sa bezpečné spaľovanie odpadu na Slovensku využívalo vo väčšej miere, vyriešilo by sa tým viacero problémov naraz. „Po prvé, problém so zvyšujúcim sa objemom odpadu, ktorý ročne končí na skládkach. Po druhé, problém, ako získať potrebnú energiu pri stále sa zvyšujúcich požiadavkách, keď sa utlmuje spaľovanie uhlia a obnoviteľné zdroje energie ako slnko či vietor sa zatiaľ v našich geografických podmienkach nedajú využiť bez toho, aby sa vyriešil problém s výpadkami dodávky do rozvodnej siete z dôvodu závislosti od počasia.“
Veterné elektrárne, ktoré z bratislavského hradného kopca vidno v susednom Rakúsku, sú u nás tiež ťažko realizovateľné. K zatiaľ jedinému veternému parku v Cerovej by mal teoreticky pribudnúť ďalší neďaleko obcí Rohov a Popudinské Močidľany. Ministerstvo životného prostredia aktuálne posudzuje dva projekty od dvoch rôznych spoločností. Oba rátajú s výstavbou siedmich turbín, no každá s iným variantom technológie.
Teoretický potenciál na využívanie veternej energie na výrobu elektriny je u nás v horských oblastiach (Orava, Kysuce, Spiš, Malé Karpaty) a v tých lokalitách Podunajskej nížiny, kde vietor dosahuje rýchlosť aspoň 5 m/s. Odhadovaný potenciál veternej energie je však iba 600 GWh ročne, čo je v porovnaní s inými zdrojmi energie veľmi málo.
Podľa odborníka na energetiku však náš energetický mix nie je nastavený úplne zle. Pri napĺňaní európskeho cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 je isté, že fosílne palivá budú postupne ubúdať a nahrádzať ich budú obnoviteľné a udržateľné zdroje, pravdepodobne aj vrátane jadra.
„Nech sa bude elektrická energia vyrábať akokoľvek, kľúčové je teraz vyriešiť otázku jej skladovania. Okrem krátkodobých úložísk, akými sú batérie či prečerpávacie vodné elektrárne, sa javí, že najväčší potenciál na dlhodobé uskladnenie má vodík,“ uzatvára V. Lásik z PPA CONTROLL.
