Miroslav Králík: Dlhodobým trendom je automatizovanie rutinných procesov
„Tá priepasť medzi digitalizovanou a systémovo riadenou logistikou a logistikou neriadenou sa bude zväčšovať a všetci dobre vieme, na koho strane bude konkurenčná výhoda; tieto rozdiely sa napokon už ukázali počas pandémie koronavírusu. Nie všetky spoločnosti boli schopné reagovať na vysoké požiadavky koncového zákazníka čo do rýchlosti, spôsobu a presnosti dodania tovaru,“ hovorí v rozhovore Miroslav Králík, Delivery Manager LOKiA WMS v spoločnosti GRiT.
Popísali by ste trendy v skladoch z vášho uhla pohľadu? Čo ich najviac charakterizuje?
Nielen aktuálne, ale hlavne už dlhodobým trendom je automatizovanie rutinných procesov. Príkladom môžu byť presuny tovaru – využívajú sa tak napríklad autonómne vozíky, ktoré dopravujú tovar k baliacemu pultu alebo expedícii. Skladník sa môže venovať inej práci. V skladoch chýbajú zamestnanci, brigádnici sa zdĺhavo zaškoľujú, a tak firmy hľadajú možnosti, ako si pomôcť inak. O vytipované procesy sa tak starajú roboti alebo informačné systémy. Napríklad pre mnohé e-shopy je automatizácia a digitalizácia nutnosťou, pretože nedostatok zamestnancov ich zásadne brzdí v ďalšom raste, ktorý v posledných rokoch naštartovala pandémia.
Ďalším trendom je umožnenie rýchlejšieho zaskladnenia, teda čo najoptimálnejší vstup tovaru do skladu. S tým je spojená celková optimalizácia a automatizácia dodávateľsko-odberateľského reťazca. Používanie EDI, RFID, SSCC.
Do akej miery efektivitu ovplyvňuje automatizácia, digitalizácia a robotizácia?
Jednoznačne ide o uľahčenie a zrýchlenie práce. Ako som povedal vyššie, všetci v sklade riešia repetitívne činnosti, ktoré je možné digitalizovať a automatizovať, a tým tak zvýšiť produktivitu. A, samozrejme, do toho hovorí aj snaha znižovať náklady.
Dá sa urýchliť a optimalizovať skladovacie procesy?
Pokiaľ sú procesy presne definované, je potom možné pomocou digitalizácie a automatizácie skladové procesy zoptimalizovať a zásadným spôsobom zrýchliť. Pokiaľ vhodne spojíte dva systémy, ako napríklad e-shopové riešenie ERP a WMS, vybavovanie požiadaviek sa podstatne zrýchli a systémy budú schopné medzi sebou vzájomne komunikovať. Vďaka zrýchleniu a spresneniu týchto procesov potom miznú chyby pri prepisovaní dokumentov z jedného systému do druhého a odpadá neustála nutnosť kontroly jednotlivých procesov v sklade.
Ďalším trendom je tiež neustála kontrola KPI či stanovených cieľov, ktorú vďaka digitalizácii a automatizácii dokážeme zákazníkom zaistiť a vďaka ktorej zistiť, či sú ich procesy nastavené správne.
Ako dokáže pomôcť moderná IT technológia, teda celková digitalizácia logistiky?
Nových trendov je tu veľa, či už sa bavíme o dronoch, RFID, či plne automatizovaných skladoch riadených umelou inteligenciou. Avšak toto si momentálne môžu dovoliť len niektorí veľkí hráči na trhu. Realita je úplne iná.
Keď sa na to pozriem z pohľadu naozaj malých spoločností, tak u tých momentálne získava na obľube vôbec využívanie základných nástrojov na identifikáciu tovaru a zlepšovanie logistiky (SSCC kódy, EDI, skladová evidencia, vzájomné prepojenie jednotlivých systémov (ERP a WMS atď.). že sa technológie stali cenovo dostupnejšie, ale hlavne si tieto spoločnosti začali uvedomovať ich prínosy, a tento trend u menších firiem bude pokračovať.
Aké máte skúsenosti s IT novinkami?
Svojim zákazníkom sa snažíme ukazovať, aké všetky možnosti pri digitalizácii svojho skladu majú. Najviac však oceňujú zavedenie EAN kódov či EDI komunikácie medzi svojimi dodávateľmi a odberateľmi. Často sú totiž tlačení do globálnej EDI komunikácie, s ktorou si nie všetci vedia rady. A tak sa s touto problematikou snažíme pomáhať a ukazovať, vďaka ktorým IT novinkám môžu zostať v spojení so zvyškom sveta.
Čo prinesie podľa vás budúcnosť pre IT v logistike?
Ešte väčšiu a detailnejšiu automatizáciu skladových procesov a digitalizáciu (špecifickú) pri identifikácii tovaru v jednotlivých odvetviach (farmácia, potravinárstvo a podobne). Trúfam si tvrdiť, že do roku 2030 bude veľká časť menších aj stredných firiem používať ručné skenery čiarových kódov, mobilné tlačiarne a systémy na správu skladov. Tí najmenší budú logistiku outsourcovať, tam sa investícia do in-house riešenia úplne neoplatí.
Tá priepasť medzi digitalizovanou a systémovo riadenou logistikou a logistikou neriadenou sa bude zväčšovať a všetci dobre vieme, na koho strane bude konkurenčná výhoda; tieto rozdiely sa napokon už ukázali počas pandémie koronavírusu. Nie všetky spoločnosti boli schopné reagovať na vysoké požiadavky koncového zákazníka čo do rýchlosti, spôsobu a presnosti dodania tovaru.
Čo sa týka veľkých spoločností, a v mnohých prípadoch ťahúňov trhu, tam bude dochádzať k čoraz väčšej celkovej automatizácii a robotizácii procesov. Nielen, že to bude zvyšovať razantne výkonnosť a znižovať chyby, ale aj to rieši problém s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov. Čím ďalej viac o slovo sa bude hlásiť strojové učenie, roboti, RFID čipy, wearables gadgets, technológie typu pick-by-voice, drony (ktoré sa napr. už dnes používajú pri inventúrach v automotive) či virtuálna realita. Tú je možné vidieť už teraz aj v Českej republike pri vývoji testovacieho prostredia, v ktorom sa overuje kvalita a funkčnosť prepojenia softvérov a správnosť nastavených procesov.
Rozhovor pripravil Tomáš Szmrecsányi
