V úvode tohto článku je dôležité zdôrazniť, že kompetencie vedúceho skladu sa líšia v závislosti od oblasti pôsobenia spoločnosti, veľkosti a zamerania skladu samotného a tiež na fakte, či ide len o sklady alebo distribučné, prevádzkové či výrobné centrá. V tomto zábere hovorme o pozícii vedúceho skladu všeobecne a bez dôrazu na jednotlivé špecifiká.

Vzhľadom k doterajšiemu boomu v oblasti výstavby logistických a skladovacích centier sa zvýšil dopyt po kvalifikovaných uchádzačoch, na ktorých sú teraz kladené vyššie nároky, ale zároveň je im umožnené dosiahnuť zaujímavý profesijný i platový rast. Dnes už bežnou požiadavkou je aspoň priemerná znalosť cudzieho jazyka, na tú však uchádzači s dlhoročnou praxou v skladovom hospodárstve často nie sú schopní reflektovať, a preto spoločnosti väčšinou už ponúkajú aj jazykové kurzy v rámci benefitného „balíčka“ pre väčšinu pracovníkov skladu. Ak vylúčime jazykovú vybavenosť, každý vedúci skladu by mal byť schopný zamestnávateľovi ponúknuť skúsenosti a znalosti v rôznych oblastiach.

Ako prvú treba spomenúť oblasť BOZP. „Za bezpečnosť je zodpovedný vždy vedúci skladu, ktorý musí poznať riziká, zaviesť preventívne opatrenia a permanentne kontrolovať dodržiavanie nariadených štandardov. Spolupodieľa sa tiež aktívne na vytváraní bezpečnostných smerníc s technikom či zodpovedným administratívnym pracovníkom podniku,“ vysvetľuje Radka Vantuchová, konzultantka personálno-poradenskej spoločnosti Hudson. Prakticky vo všetkých skladových priestoroch je využívaná v rôznom rozsahu manipulačná technika od malých vozíkov až po halové žeriavy, ktorá môže pri nesprávnej obsluhe alebo nedodržaní bezpečnostných nariadení spôsobiť vážne poranenia, prípadne i smrť. Ruka v ruke so smernicami BOZP idú aj prevádzkový poriadok skladu a starostlivo nastavené jednotlivé procesy a činnosti tak, aby boli maximálne vyhovujúce po stránke technologickej, výkonnostnej i bezpečnostnej, a vypovedajúca hodnota kľúčových ukazovateľov (KPI – Key Performance Indicators) bola transparentná a plnohodnotná.

Druhou významnou zodpovednosťou, ktorá spadá na bedrá vedúceho skladu, je navrhnutie a realizácia optimálneho skladového rozloženia a systému, v nadväznosti potom mapovanie vyťaženosti skladu. Tu sa ponúka široká škála skladovacích postupov, ich kombinácií a variantov, ako napr. regálové, paletové či stohovacie systémy a ďalšie metódy, ktoré môžu byť prepojené v závislosti na veľkosti a rozložení skladu, skladovanom tovare (materiáli) a ďalších faktoroch. Vedúci skladu si musí byť vedomý závažnosti rôznych technických parametrov, s ktorými treba počítať: teplota a vlhkosť v priestoroch, váha alebo veľkosť paliet, výška a nosnosť regálov, šírka uličiek potrebná k bezpečnej manipulácii so skladovými položkami a prípadne aj hygienické opatrenia nevyhnutné v danej prevádzke. Zároveň je treba vedieť, že iným spôsobom sa zaobchádza a manipuluje s tovarom v skladoch „suchých“ (pre bežný tovar a materiál) a iným spôsobom v skladoch chladiarenských a mraziarenských, kde je väčšinou vyžadovaná špecifická znalosť princípov HACCP (Hazard Analysis of Critical Control Points) využívaná k ochrane potravín pri výrobe a distribúcii, prípadne ďalších noriem.

V dnešnej dobe, kedy vývoj informačných technológií ovplyvňuje všetky činnosti vrátane skladovania a logistiky, je nevyhnutnou požiadavkou aj znalosť vhodného informačného systému, v ktorom sú dáta spracovávané, a ktorý je často priamo prepojený s ďalšími jednotkami podniku ako sú financie, obchod, nákup, výroba a pod. Mnoho moderných skladov v posledných rokoch už využíva systém elektronických skenerov a čiarových kódov, ktorý činnosť pracovníkov skladu uľahčuje, urýchľuje a samozrejme výrazne znižuje percento chybovosti v procese. Vedúci skladu musí ale zabezpečiť včasné a dostatočné preškolenie pri akejkoľvek zmene, a zároveň aj motivovať pracovníkov k jej prijatiu napriek tomu, že spočiatku nemusia byť naklonení jej zavedeniu.

Práca v sklade je náročná, berie veľa času a energie, ale zároveň ponúka široký priestor pre realizáciu a inovatívne riešenia, ktoré dopomôžu k nadštandardným výsledkom, ak sa vedúcemu skladu podarí vedenie presvedčiť o vhodnosti ich implementácie. „Od dosiahnutej úrovne kompetencií a praxe sa potom odvíja finančné ohodnotenie. Pretože výsledky prevádzky skladu sú jednoducho merateľné podľa základných ukazovateľov, býva aj hodnotenie zodpovednej osoby v sklade rozdelené do dvoch častí – pevnej a variabilnej zložky,“ konštatuje Radka Vantuchová. Variabilná zložka býva v rozpätí 10 – 30% ročného hrubého príjmu a pevná zložka môže dosahovať až 2 000 eur. Samozrejme, v závislosti na rozsahu kompetencií, veľkosti skladov a zaradenia v hierarchii spoločnosti. V prípadoch, že vedúci skladu riadi kompletné distribučné centrum, je jeho hodnotenie priamoúmerné danej zodpovednosti a kladie odlišné nároky na skúsenosti a znalosti. Z pohľadu oddelenia ľudských zdrojov je dlhodobo zaznamenané nižšie percento retencie medzi pracovníkmi skladu všeobecne. Túto situáciu spoločnosti často nedokážu efektívne riešiť, a preto by mala medzi dôležité úlohy (nielen) vedúceho skladu patriť motivácia, posilňovanie lojality tímu a umožnenie profesijného a odborného rastu zamestnancov.