Voľbu tlačiarne čiarového kódu ovplyvňuje najmä charakter prevádzky a prostredia, v ktorom má nová tlačiareň pracovať. Zatiaľ čo výrobky s plastovými krytmi sa hodia prevažne do kancelárií, menších čistých skladov a pod., drahšie tlačiarne s kovovou konštrukciou sú stavané na náročnejšie podmienky distribučných centier a priemyslových prevádzok. Poskytujú totiž nielen výrazne vyššiu odolnosť voči mechanickému poškodeniu, ale aj proti zanášaniu nečistotami. Bývajú preto označované ako priemyslové. Zásadná je tiež intenzita nasadenia, teda dennej záťaže. Tlačiarne určené na stovky etikiet denne sú väčšinou plastové. Robustné priemyslové tlačiarne zvládnu za zmenu stovky až tisíce etikiet.
Pri tlačiarňach čiarového kódu sa v súčasnosti stretávame s dvoma tlačovými technológiami. V oboch prípadoch prebieha tlač pomocou tlačovej hlavy pritláčanej na potlačovaný materiál. Je vybavená veľkým množstvom výhrevných teliesok, tzv. tlačových bodov, usporiadaných do priamky – tlačovej linky. Keď bod dosiahne určitú teplotu, zanecháva za sebou potlačenú stopu.
Klasická termotlač, dobre známa z faxov, využíva ako médium papier citlivý na teplo. Vzhľadom k jednoduchosti princípu sú tlačiarne s touto technológiou lacnejšie. Veľkú výhodu predstavuje jednoduchšia obsluha tlačiarne. Nevýhoda technológie je v životnosti takto vytlačených etikiet, ktorá je obmedzená na niekoľko týždňov, maximálne mesiacov.
Pri termotransferovej technológii, ktorá v oblasti tlačiarní čiarového kódu prevláda, prebieha tlač cez špeciálnu farbiacu pásku, ktorá reaguje na teplo. To umožňuje využiť široké spektrum materiálu pre tlačové média, ako napríklad rôzne druhy papiera, plastové etikety, textilné pásky a pod. Podľa média a ďalších požiadaviek je nutné voliť aj typ farbiacej pásky. Je možné tak dosiahnuť rôzne chemické či teplotné odolnosti. Všetky typy termotransferových tlačiarní dovoľujú tlačiť tiež na termocitlivý papier. Vyššia cena termotransferových tlačiarní je kompenzovaná dlhšou životnosťou tlačovej hlavy a dlhou životnosťou vytlačených etikiet.
Pri tlači čiarových kódov je dostačujúce základné rozlíšenie 203 dpi. Na tlač rozmerovo malých kódov, dvojrozmerných kódov alebo v prípade použitia iného materiálu než bežného papiera odporúčajú odborníci kúpiť tlačiareň s možnosťou tlače s rozlíšením 300, alebo dokonca 400 dpi.
Ďalší dôležitý parameter tlačiarní čiarového kódu predstavuje šírka tlače. Pretože sa rôzne štandardy kódov líšia, mal by užívateľ voliť takú tlačiareň, ktorá konštrukčne zodpovedá požadovanému typu štítku. Ide nielen o maximálnu možnú šírku tlače, ale rovnako aj o minimálnu. Z hľadiska efektivity využitia tlačiarne je optimálne tlačiť štítky na tlačiarňach, ktoré sú uspôsobené práve na danú šírku etikety. Pri požiadavke na rôzne šírky tlače však nebýva problém tlačiareň nastaviť na menšiu šírku než nominálnu. Dôležité je v tomto prípade správne nastavenie vodiaceho a prítlačného mechanizmu a vystredenie tlačovej hlavy.
Dnešné najväčšie tlačiarne určené pre čiarové kódy umožňujú šírku tlače až 200 mm. Bežným štandardom však zostáva 104 mm, na trhu ale existujú tendencie k väčším šírkam.
Okrem rozličných druhov čiarových kódov umožňujú tlačiarne tlačiť aj ľubovoľné texty a grafiku, dátum, čas a pod. Preto je treba pri nákupe zvažovať tiež kapacitu internej pamäte tlačiarne. Má vplyv na maximálny možný rozmer tlače, na možnosti tlače s väčším podielom grafiky a v neposlednom rade aj na rýchlosť tlače. Pamäť totiž slúži k vyrovnávaniu dátového toku do tlačiarne, ale tiež v nej môžu byť uložené určité dáta, napr. najčastejšie používané obrázky (firemné logo) alebo špeciálne písma. Čím väčšie množstvo prvkov potrebných pre tlač štítku s čiarovým kódom je možné uložiť do internej pamäte tlačiarne, tým menej dát je potrebné preniesť a tým sa dá dosiahnuť vyššia rýchlosť tlače.
Rýchlosť komunikácie s tlačiarňou do značnej miery určuje zvolené komunikačné rozhranie. Štandardom zostává už mnoho rokov sériové rozhranie RS232, stále v priemysle hojne využívané, bývajú ním preto vybavené takpovediac všetky tlačiarne. Dnes je štandardom už aj USB, bežné sú pri vyšších radoch tlačiarní v základnej výbave moduly umožňujúce napojenie na ethernetovú sieť. Voliteľne býva k dispozícii Wi-Fi modul.
V rámci príplatkovej výbavy môže záujemca o tlačiareň čiarového kódu siahnuť po rezačke, ktorá z pásu odrezáva jednotlivé etikety. Zaobstarať sa dá aj navíjač (v externom alebo internom prevedení), ktorý vytlačené etikety na páse navíja do kotúča. Pre kontrolu čitateľnosti čiarového kódu je možné tlačiarne rozšíriť o laserový snímač s nadväzujúcou logikou, opäť v externom alebo internom prevedení. (Zlá tlač čiarového kódu môže byť spôsobená porušením farbiacej pásky alebo poškodením tlačovej hlavy.) Ak obsluha odoberá štítky priamo z tlačiarne, môže jej v tom výdatne pomôcť prídavný odlepovač.
Tlačiarne sú väčšinou riadené počítačom, niektoré typy môžu pracovať i samostatne bez pripojenia k počítaču. Po naprogramovaní tlačiarne (definície štítkov, nahratia grafických prvkov a pod.) sa dajú do nej pomocou internej klávesnice zadávať základné parametre a ovládať tlač.
Menšinovú skupinu tlačiarní čiarového kódu tvoria mobilné jednotky. Použitie nachádzajú prevažne v spojení s mobilnými zariadeniami typu PDA alebo s mobilnými skladovými terminálmi. Tento typ zariadenia dokáže v sklade ušetriť množstvo času, napr. pri preceňovaní tovaru v obchodných reťazcoch. Nevýhodou mobilných tlačiarní je ich vysoká cena vzhľadom k dosahovaným tlačovým výkonom. Rozmerovo a hmotnostne sú však k dispozícii aj typy umožňujúce pripnutie na opasok alebo inštaláciu na manipulačný vozík. Majú samozrejme obmedzenie napríklad v šírke tlače (5–6 cm) či rozlíšenie len 203 dpi. Zásoba tlačového média je tiež menšia než v stacionárnej tlačiarni. Využívajú rozhranie Bluetooth, Wi-Fi či priame káblové spojenie s prenosným terminálom.
