Bez spojenia niet velenia, hovorilo sa v armáde. Na mysli mali skôr rádiové spojenie, ale platí to aj o cestách. Slovensko sa donedávna končilo niekde pri Nitre. Vďaka predĺženiu diaľnice a rýchlostných ciest sa pomyselná hranica posunula až k Banskej Bystrici. Vidieť to na záujme developerov, ktorí reagujú na rast výroby (i spotreby).

Lenže za touto pomyselnou hranicou akoby už končil svet. Termín dostavby diaľnice z Bratislavy do Košíc sa opäť posunul, už sa to stáva akýmsi folklórom. Dobré cesty vedú do Banskej Bystrice, ďalej už len rozbitá dvojprúdovka. Investor, ktorý sa vyberie autom na východ Slovenska, za Bystricou zalapá po dychu a obráti to späť.

Nedostatok investícií vyľudňuje východoslovenské lokality, všetci sa tlačia na západ Slovenska. To však zase roztáča kolotoč, z ktorého už nie je možné vystúpiť. Keď nie sú cesty, nie sú investície. Keď nie sú investície, nie sú cesty. Bez spojenia, niet … ničoho.

Apropo, Bratislava na tom tiež nie je najlepšie. Toľko ospevovaný obchvat, ktorý už mal byť vo výstavbe, akosi mešká so začiatkom prác. Diaľničná križovatka Triblavina stojí kvôli námietkam aktivistov. Mesto sa pustilo do opráv viacerých ciest, tak doprava v metropole je prakticky paralyzovaná. Ale aspoň sa niečo deje.