Vodík ako pohon budúcnosti pre nákladnú dopravu
Výskumníci z Univerzity aplikovaných vied v Kemptene boli poverení spoločnosťou DACHSER, aby v štúdii bližšie preskúmali vodík ako neutrálny nosič energie z hľadiska emisií CO2.
Vodík je vnímaný ako nádejný kandidát na zníženie emisií uhlíka v cestnej doprave. Z tohto dôvodu poverila spoločnosť Dachser Univerzitu aplikovaných vied v Kemptene vypracovaním štúdie „Infraštruktúra a logistika H2“. Cieľom bolo preskúmať verejnú dostupnosť vodíka, ako aj doteraz známe výrobné procesy a spôsoby doplňovania paliva do nákladných vozidiel s vodíkovými palivovými článkami v období 2025 až 2030 pre európsku cestnú logistickú sieť Dachser.
Štúdia ukazuje: Pri hľadaní čistého a udržateľného paliva je ešte potrebné prekonať množstvo problémov.
Vhodné lokality pre vodíkové vozidlá
V štúdii boli identifikované strategické lokality, kde je možné začať do roku 2025 prevádzkovať nákladné automobily s vodíkovými palivovými článkami vďaka vysokej dostupnosti vodíka a priaznivými miestnymi faktormi. Štyri lokality Dachser v Hamburgu, Magdeburgu, Kolíne nad Rýnom a Herne sú „obzvlášť vhodné“. Ďalších 42 lokalít je považovaných za „vhodné“ a mohli by sa tak v budúcnosti stať zaujímavými pre nákladné vozidlá s touto technológiou pohonu.
Veľkou výzvou je infraštruktúra čerpacích staníc. V celej Európe je dohromady len 56 čerpacích staníc, kde je možné tankovať vodík do úžitkových vozidiel. Neexistujú žiadne konkrétne plány na ich rozšírenie. Z tohto dôvodu vedci z výskumného centra Allgäu pod vedením profesora Wernera Mehra tiež skúmali, či by bolo technicky a ekonomicky uskutočniteľné vyrábať vodík vo vlastnej réžii.
Na tento účel bola na pracovisku Dachser vo Freiburgu simulovaná výroba vodíka elektrolýzou z prebytočnej energie fotovoltaického systému. Výsledok: Hoci je vlastná výroba technicky možná, je v súčasnej dobe neekonomická kvôli vysokým výrobným nákladom. Okrem toho, maximálny možný objem výroby vodíka postačuje iba na pohyb jedného kamiónu s výmennou nadstavbou na vzdialenosť približne 80 000 km ročne – čo je rozhodne príliš málo.
Sľubný nosič energie
Andre Kranke, vedúci podnikového výskumu a vývoja a projektový manažér spoločnosti Dachser pre ochranu klímy, sumarizuje: „Štúdia Univerzity aplikovaných vied v Kemptene ukazuje, že infraštruktúra pre dodávky zeleného vodíka v Európe sa v súčasnosti rozvíja. Spektrum siaha od dovozu vodíka z iných kontinentov cez centrálne výrobné zariadenia v Európe až po vlastné regionálne zásobovanie. To otvára širokú škálu príležitostí a možností využitia tejto novej udržateľnej a ku klíme šetrnej formy energie.“
Vyše 40 stredísk Dachser už má veľmi dobrú polohu v európskej sieti vodíkovej infraštruktúry – veľmi dobrú východiskovú pozíciu pre tankovanie nákladných vozidiel s vodíkovými palivovými článkami. Voľbou Magdeburgu a Hamburgu (Nemecko) vstupuje spoločnosť v týchto dvoch lokalitách do vodíkovej éry.
„Od roku 2023 budú v sieti Dachser jazdiť prvé nákladné automobily s vodíkovými palivovými článkami. Cieľom je dôsledne podporovať vývoj tejto priekopníckej technológie s nulovými emisiami a spoločne s partnermi riadiť rozvoj inovácií v tejto oblasti.“
