SL SK 96: Zelená logistika prináša prestíž aj konkurenčnú výhodu

Znižovanie emisií je nezastaviteľný trend. Logistika pritom nie je žiadnou výnimkou, práve naopak. Klienti logistických firiem naprieč zásobovacím reťazcom tlačia na zavádzanie technológií šetrných k životnému prostrediu. Nejde pritom len o snahu naplniť prísne normy z pera zákonodarcov, ale aj o zvyšovanie reputácie v očiach konečných zákazníkov. Rovnako nadnárodné firmy, ako aj malé podniky v snahe prezentovať sa v zelených farbách hľadajú na trhu poskytovateľov, ktorí dokážu rastúce nároky splniť.

Kým pre niektorých je dôležitejšia ekologická doprava vozidlami na alternatívne palivá, iní dbajú na energetickú efektívnosť skladových priestorov a vnútornej logistiky. Snahy o dosiahnutie zelenej logistiky pritom ešte stále narážajú na prekážky. Patria k nim biele miesta na infraštruktúrnej mape aj vysoké investičné náklady s dlhou návratnosťou. Trhoví hráči sa však zhodujú, že dopyt po udržateľnosti z roka na rok rastie, a snažia sa tomuto trendu vychádzať v ústrety.

Vízia bez kompromisov

Európska únia si stanovila v oblasti ekologizácie logistiky ambiciózne ciele. Definované boli v roku 2021 v rámci Akčného plánu pre zelenšiu logistiku. Tento plán je súčasťou Európskeho zeleného dohovoru, ktorý si kladie za cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Už do roku 2030 chce EÚ znížiť emisie skleníkových plynov z nákladnej dopravy o 55 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Logistika má na tvorbe skleníkových plynov v EÚ významný podiel. V roku 2020 emisie skleníkových plynov z dopravy dosiahli 970 miliónov ton, čo predstavuje 26 percent celkových emisií EÚ. Z tohto množstva emisií 14 percent pochádza z nákladnej dopravy. Nákladná doprava je zodpovedná za väčšinu emisií skleníkových plynov z logistiky.

V roku 2020 nákladná doprava v EÚ vyprodukovala 136 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Ostatné časti logistiky, ako je skladovanie, balenie a preprava tovaru, tiež produkujú emisie skleníkových plynov, tieto emisie sú však oveľa menšie. V roku 2020 skladovanie a balenie vyprodukovali 10 miliónov ton emisií skleníkových plynov, čo predstavuje približne jedno percento celkových emisií EÚ.

Splnenie cieľov je otázne

Podľa správy, ktorú v marci uverejnil Európsky dvor audítorov (EDA), má nákladná doprava v EÚ pred sebou ešte dlhú cestu. Vlaky a nákladné člny v súčasnosti nemôžu konkurovať kamiónom a nákladným vozidlám a snahy o odklon nákladnej dopravy z ciest neboli účinné. Cestná doprava je naďalej najflexibilnejší spôsob dodávania tovaru a často je aj najrýchlejšia a najlacnejšia. To vysvetľuje, prečo tri štvrtiny nákladu prepravovaného v EÚ stále putujú po ceste. Kamióny však patria k hlavným zdrojom znečistenia. Kľúčovú úlohu pri ekologizácii nákladnej dopravy môže hrať presun dopravy z ciest a väčšie využívanie iných druhov dopravy, ako sú železnice alebo vnútrozemské vodné cesty.

„Základom cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov, ako je stanovené v Európskej zelenej dohode, je dekarbonizácia dopravy,“ uviedla Annemie Turtelboom, členka EDA, ktorá viedla tento audit. „Hoci intermodalita je v tomto úsilí kľúčovým nástrojom, nákladná doprava EÚ nie je na správnej ceste,“ dodala.

Audítori zistili, že EÚ nemá osobitnú stratégiu pre intermodálnu nákladnú dopravu. Ciele sú nezáväzné a jednotlivé členské krajiny si stanovujú svoje vlastné ciele. Niektoré pravidlá dokonca atraktivitu intermodálnej dopravy obmedzujú. Viaceré pokusy Európskej komisie o revíziu smernice pritom narazili na neschopnosť členských štátov nájsť dohodu. Ciele, ktoré si EÚ stanovila na roky 2030 a 2050, teda v konečnej fáze zdvojnásobenie objemu železničnej dopravy a zvýšenie využívania vodných ciest o polovicu, sú podľa audítorov v každom prípade jednoducho nereálne.

Lídrom alternatív je plyn

Práve v sektore dopravy, ako jednom z mála, emisie skleníkových plynov v minulom desaťročí stúpali. Európska environmentálna agentúra (EEA) odhaduje, že dopravné emisie budú rásť až do druhej polovice tohto desaťročia. Diskusia o smerovaní dekarbonizácie dopravy rozdeľuje zástancov elektromobility a iných alternatívnych pohonov. Okrem často skloňovaného vodíka je to skvapalnený zemný plyn (LNG), stlačený zemný plyn (CNG) a biometán ako ich zelená verzia.

Podľa štatistík európskej Asociácie vozidiel na zemný plyn (NGVA) iba v roku 2020 pribudlo na európskych cestách 3189 autobusov a 6802 nákladných áut. NGVA zdôrazňuje, že viac ako 90 percent všetkých autobusov a nákladných áut na alternatívny pohon jazdí práve na CNG. „Ťažkú cestnú dopravu je technicky ťažké elektrifikovať, pretože si vyžaduje výkonné motory schopné prekonávať dlhé vzdialenosti a zároveň prepravovať veľké zaťaženie. To si vyžaduje špecifické a vysokoúčinné pohonné jednotky podporované dostatočným množstvom energie na palube,“ vysvetlil pre portál Euractiv analytik NGVA Robin Hörmann.

LNG poskytuje rovnaké prevádzkové a výkonové parametre ako nafta pri výrazných úsporách emisií, keďže jeho spaľovaním nevznikajú prakticky žiadne tuhé častice, ktoré by sa uvoľňovali do ovzdušia. Autá na tento pohon preukázateľne produkujú menej škodlivých skleníkových plynov, najmä oxidov síry (-99 percent), oxidov dusíka (-75 percent) a oxidov uhlíka (-50 percent). Nákladné LNG ťahače s nádržami s objemom 290 až 390 kilogramov skvapalneného plynu majú priemerný dojazd od 1200 do 1500 kilometrov, takže dokážu konkurovať v dojazde naftovým ťahačom.

Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 95/2023.

Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Hlavná téma, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 96/2023, alebo aj na našej webovej stránke.