Úspech automatizácie stojí na jasne stanovených cieľoch
Udržať krok s konkurenciou znamená tlačiť procesy na hranu efektívnosti. Automatizácia skladu môže pomôcť túto métu dosiahnuť. Avšak rozhodnutiu pre nákladnú investíciu by mala predchádzať dôsledná analýza. Trh ponúka široké spektrum technológií, pričom s každou z nich sa spájajú iné prínosy a výzvy. Do procesu výberu ideálneho riešenia vstupuje veľké množstvo premenných, no nezriedka aj očakávania, ktoré nemusia v plnej miere zodpovedať realite. S každým projektom sa spájajú odlišné nároky. Niektoré dokážu naplniť autonómne vozíky, iné zas skladová veža.
Skladová automatizácia môže mať veľa podôb a to, v akom rozsahu bude pre danú prevádzku prínosná, závisí do veľkej miery od správneho výberu. „Neexistuje jedna konkrétna technológia univerzálne použiteľná pre každé odvetvie. Vždy záleží na konkrétnych podmienkach a cieľoch konkrétneho projektu. Pre jedného zákazníka môže byť určujúci objem vychystaných objednávok a pre ďalšieho je hlavným kritériom minimálna chybovosť expedovaných objednávok,“ vysvetľuje Bohumil Tejnický, Managing Partner spoločnosti VertiFlex.
Spoločnosť, ktorá uvažuje o automatizácii logistickej prevádzky, by preto mala zvážiť celý rad aspektov a definovať si ciele, ktoré chce automatizáciou dosiahnuť. „Každé riešenie si vyžaduje v prvom rade analýzu materiálových tokov a procesov. Na základe vykonanej analýzy môžeme navrhnúť najvhodnejšie možné riešenie,“ dodáva Dominika Bobeková zo spoločnosti Still.
Po dôkladnej analýze si automatizácia nájde miesto prakticky v každom odvetví, v ktorom je dopyt po zlepšení efektivity a optimalizácii procesov v logistických prevádzkach.
„Takéto riešenia sú vhodné pre logistické a distribučné centrá, ktoré potrebujú rýchlo a efektívne presúvať veľké objemy tovaru, ako aj pre výrobné spoločnosti, ktoré vyžadujú spoľahlivú prepravu materiálov medzi výrobnými stanicami. Rovnako môžu byť užitočné pre firmy v oblasti e-commerce a retailu, kde je dôležitá rýchla a presná manipulácia s tovarom, ako aj pre farmaceutický a zdravotnícky sektor, ktorý kladie dôraz na presnosť a bezpečnosť pri manipulácii s citlivými produktmi,“ vymenúva Martin Kozlov, produktový manažér spoločnosti Jungheinrich.
Autonómne riešenia sú tiež vhodné pre automobilový priemysel, kde sa často prepravujú ťažké diely a komponenty, a pre potravinársky a nápojový priemysel, ktorý vyžaduje špeciálne podmienky skladovania a manipulácie.
Vozíky križujú uličky skladu
Automatizácia formou autonómnych robotov, ktoré sa bez priameho zapojenia ľudskej obsluhy pohybujú po sklade, zaujme na prvý pohľad. Autonómne mobilné roboty (AMR) a automatizované riadené vozidlá (AGV) sa primárne využívajú na prepravu tovaru alebo paliet a ich distribúciu.
„Jednou z hlavných výhod použitia AMR je vysoká flexibilita. Môžu sa jednoducho preprogramovať a prispôsobiť meniacim sa potrebám skladu. To umožňuje jednoduchú reorganizáciu skladových priestorov a rýchlu adaptáciu na zmeny v objeme alebo type tovaru, čo je obzvlášť výhodné v dynamickom prostredí,“ vysvetľuje Martin Kozlov s tým, že k ďalším výhodám tejto technológie patrí tiež škálovateľnosť a nižšie počiatočné investície. Navyše sa tieto riešenia dajú prispôsobiť na manipuláciu s rôznymi druhmi tovarov, čo je výhodné pre spoločnosti s rôznorodým sortimentom.
Niektoré typy autonómnej manipulačnej techniky navyše umožňujú duálne využitie, vhodné napríklad v krízových situáciách alebo pri inventúre. „Automatizujeme štandardnú techniku, ktorá sa ,stlačením tlačidla‘ prepne do plne manuálneho režimu. Výhodou je, že pri použití štandardnej techniky ako základu pre AGV je vysoká dostupnosť náhradných dielov a sieť servisných stredísk a vyškolených technikov,“ pokračuje Dominika Bobeková.
Na druhej strane, k nevýhodám technológie autonómnych robotov môžeme zaradiť nižšiu hmotnosť, keďže sú zvyčajne navrhnuté na manipuláciu s ľahšími nákladmi. Vyžadujú tiež pravidelné nabíjanie a sú náročnejšie na údržbu. V niektorých prípadoch vyžadujú tiež špeciálne značenie alebo senzory na navigáciu, čo môže zvýšiť náklady na implementáciu.
Plne automatizované sklady
Alternatívnou voči automatizácii formou autonómnych samochodných robotov sú pevne inštalované systémy. Plne automatizované sklady sú vhodné na husté skladovanie a maximálne využitie výšky skladu a tým zvýšenie efektívneho využitia priestoru. Takéto riešenie je možné vytvoriť pre takmer akýkoľvek skladovací priestor, a to predovšetkým vďaka trojrozmernej hliníkovej konštrukcii, ktorá je nastaviteľná ako do šírky, tak aj do výšky.
Konštrukcia sa skladá z jednotlivých modulov súradnicovej mreže, ktorá zároveň slúži ako koľajnica pre roboty. V jednotlivých sekciách mreže sú uskladnené zásobníky na skladovanie tovaru. Každý zásobník je potom možné rozdeliť priečkou na niekoľko menších skladovacích oddielov, aby doň bolo možné uložiť niekoľko druhov tovaru.
„Veľkou prednosťou tejto technológie je jej flexibilita. Prakticky okamžite dokážeme automatizovaný sklad upraviť ako do veľkosti, tak aj z pohľadu funkcionality. Úpravy sme schopní realizovať tak, aby sme nezasiahli do bežného chodu skladu a neobmedzili proces vychystávania tovaru,“ hovorí Jindřich Kaderávek, CEO spoločnosti Element Logic Česká republika.
Počiatočná investícia do plne automatizovaného skladu môže byť vyššia, no dlhodobé prevádzkové náklady sú často nižšie vďaka nižšej spotrebe energie a menšej potrebe údržby. Statické systémy sú zvyčajne tiež o čosi pomalšie pri vykonávaní určitých úloh, ako je napríklad vychystávanie objednávok. Systém tiež môže byť menej schopný reagovať na nepredvídané udalosti alebo zmeny v pracovnom zaťažení.
Nároky na pracovnú silu sa menia
Mnoho spoločností o automatizácii nielen logistickej prevádzky začína uvažovať aj z dôvodu dlhodobého nedostatku pracovných síl na trhu. To znamená, že jednou z požiadaviek na automatizačné projekty je často aj úspora počtu pracovníkov v sklade. Automatizácia logistiky síce v niektorých oblastiach požiadavky na pracovnú silu znižuje, v iných oblastiach však požiadavky na kvalifikáciu pracovníkov naopak rastú.
„S automatizáciou rastie potreba pracovníkov so zručnosťami v oblasti obsluhy, údržby a programovania automatizovaných systémov, ako sú napríklad roboty, automatizované vertikálne skladovacie systémy alebo autonómne vozíky,“ pripomína Bohumil Tejnický s tým, že pracovníci na týchto pozíciách musia mať technické vzdelanie a zručnosti v IT, elektronike alebo mechatronike.
Ďalšou oblasťou, kde v súvislosti s automatizáciou rastú požiadavky na pracovníkov, je analytika a interpretácia dát, ktoré automatizované systémy generujú. Pracovníci musia byť schopní pracovať s dátami, využívať analytické nástroje a rozhodovať sa na základe výsledkov tejto analýzy.
Na druhej strane sa znižujú požiadavky na manuálnu prácu v sklade. Automatizácia znižuje potrebu fyzicky náročných úloh. Tieto úlohy často nahrádzajú stroje, čo práve znižuje potrebu pracovnej sily s nízkou kvalifikáciou.
„Rutinné a opakujúce sa činnosti bez vyššej pridanej hodnoty, ktoré predtým vykonávali ľudia, sú stále častejšie nahradzované automatizovanými procesmi, čo môže viesť k zníženiu počtu miest pre pracovníkov s nižšou kvalifikáciou,“ dodáva Bohumil Tejnický. Celkovo môžeme povedať, že automatizácia logistiky zvyšuje požiadavky na kvalitu pracovnej sily tým, že si vyžaduje vyššie technické a analytické zručnosti, zatiaľ čo znižuje potrebu manuálnej a rutinnej práce. Pre pracovníkov to znamená nutnosť adaptácie a ďalšieho vzdelávania, aby si zachovali konkurencieschopnosť na trhu práce.
Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 100/2024.
Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Sklad a manipulácia, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 99/2024, alebo aj na našej webovej stránke.