Veľkoobchod Metro Slovakia sa na slovenskom trhu etabloval ako spoľahlivý partner gastronomického a potravinárskeho podnikania. Stabilná pestrá ponuka čerstvých potravín stojí na premyslenej logistike. Tá dostala v týchto dňoch impulz v podobe novovybudovaného distribučného centra. Ako moderný sklad prispeje k optimalizácii procesov, porozprával logistický manažér veľkoobchodného reťazca Juraj Rimeš.
Spoločnosť Metro Slovakia v týchto dňoch oslavuje 25 rokov od otvorenia prvých predajní na Slovensku. K Ivanke pri Dunaji, Nitre a Zvolenu odvtedy pribudli aj Žilina, Košice a Devínska Nová Ves. Keď hovoríme o prevádzkach reťazca Metro, je správne označovať ich ako supermarkety?
Tak by som ich nenazval, slovo supermarket je zavádzajúce. Interne v slovenčine používame slovo predajňa, ale defacto je to v podstate naozaj jednoducho veľkoobchodný sklad. Orientujeme sa totiž na zákazníkov, ktorí sú profesionáli, pôsobia prevažne v maloobchodnom predaji potravín a v segmente HORECA. A teda aj keď predajňa svojím usporiadaním môže v niečom na prvý pohľad pripomínať supermarket, resp. veľkosťou skôr hypermarket, Metro je v skutočnosti organizované ako veľkoobchod slúžiaci profesionálom.
Predajne obsluhujúce veľké nákupy profesionálnych klientov musia mať dostatočné zásoby. Suplujú teda do istej miery funkciu skladu?
Nepovedal by som, že suplujú, skladovanie je jednou z ich základných funkcií. Je to nutnosť, pretože sme veľkoobchod a štruktúra nákupu nášho zákazníka je úplne iná ako štruktúra nákupu konečného zákazníka v supermarkete. Je tomu prispôsobená prevádzka celej predajne – keď prijme tovar expedovaný z distribučného centra, musí si s ním poradiť a efektívne ho spracovať.
Snažíme sa celý reťazec nastaviť tak, aby smeroval k pridanej hodnote – od dodávateľa cez distribučné centrum po predajňu. Hľadáme rovnováhu a počítame náklady na strane predajní aj distribučného centra tak, aby sme na konci boli konkurencieschopní.
Čo to znamená z pohľadu nastavenia logistiky?
Ak chceme výstižne opísať koncept našej logistiky, musíme začať hrubým rozdelením. Jedna vec je riadenie toku tovaru smerom od dodávateľov do našich veľkoobchodných stredísk, teda inbound. Druhá vec je, že napriek historickému názvu značky, ktorej súčasťou je fráza Cash & Carry, sa koncept posunul. Dnes už veľkú časť tovaru zavážame našim zákazníkom. V rámci celého dodávateľského reťazca je to tak nákladovo výhodnejšie.
Tok tovaru k nám by som nazval tradičnou logistikou, kým závozy tovaru ku klientom vnímame de facto ako súčasť predaja. Z toho plynie aj zásadne rozdielny prístup, ako riešime logistiku. Pri inbound logistike sa spoliehame na partnerov, ktorí nám zabezpečujú prevádzku centrálnych skladov. Závozy zákazníkom z našich predajní alebo veľkoobchodných stredísk sa však snažíme ponechať vo vlastných rukách. Pretože, ako som spomenul, ich vnímame viac ako predaj než ako logistiku. A Metro je obchodná firma.
Disponujete teda distribučným centrom, no zavážaný tovar odchádza k zákazníkom z predajní?
Štandardným postupom je, že tovar spracujeme v distribučnom centre, dodáme ho do predajní a tie potom obslúžia zákazníkov. Či už priamo v predajni, alebo im tovar zavezieme. Ale, samozrejme, pokiaľ sa naskytne vhodná príležitosť, tak sa snažíme zorganizovať daný obchodný prípad maximálne efektívne. Stalo sa už aj to, že sme nakladali objednávky zákazníkov v distribučných centrách, alebo náš dodávateľ viezol tovar priamo k nášmu zákazníkovi. Ale to sú skôr výnimočné situácie.
Ako vyzerá dodávateľská sieť – sú to prevažne lokálne firmy, alebo prichádza tovar aj z väčších diaľok?
Z pohľadu logistu by som dodávateľov rozdelil do segmentov. Nezanedbateľnú časť sortimentu zabezpečujú naše centralizované nákupné organizácie, ktoré nakupujú pre celú korporáciu Metro, nielen pre Slovensko.
Druhou skupinou sú nezávislé spoločnosti s národnou, regionálnou alebo medzinárodnou pôsobnosťou. To je v súčasnosti asi najväčšia skupina. A, samozrejme, ako veľkoobchod s potravinami sa snažíme posilňovať spoluprácu s lokálnymi dodávateľmi. Špeciálne to platí v sortimente čerstvých alebo ultra čerstvých potravín. Samozrejme, v rámci možností – napríklad lososa lokálne nenakúpime.
Takže na zabezpečení logistiky do istej miery spolupracujete v rámci skupiny aj s kolegami v zahraničí?
Časť nášho sortimentu prichádza z Českej republiky. Je to relatívne malá časť, no ako hovoria kolegovia z nákupu – síce malá, ale veľmi dôležitá pre to, aby sme vedeli ponúknuť zákazníkom niečo navyše. Vozíme odtiaľ čerstvé ryby. Máme tam platformu špecializovanú na tento sortiment. A naši kolegovia zo sesterskej organizácie Makro v českom Kozomíne zas majú vlastné distribučné centrum. Odchýlili sa od modelu spolupráce s logistickým partnerom, ktorý využívame my. Aj oni pre nás zabezpečujú časť sortimentu, typicky od dodávateľov, ktorí majú doplnkový pomaloobrátkový sortiment, pri ktorom využívame možnosť prijať ho s českými kolegami spoločne.
Akú sieť distribučných centier využívate na Slovensku?
Sieť distribučných centier prechádza v poslednom období zmenami. Napríklad centrálny sklad zeleniny a ovocia bol pôvodne situovaný v Brne a využívali sme ho spoločne s Makro Česká republika. Doba sa však zmenila a my potrebujeme zmeniť prístup. Logistika je teraz viac centralizovaná na národnej úrovni. Akokoľvek máme s Českou republikou dlhú spoločnú históriu, tie svety sa stále postupne vzďaľujú a trh na Slovensku je iný. Posilnili sme preto vedenie na Slovensku, aby sme sa lepšie prispôsobili lokálnemu trhu.
Aktuálne na Slovensku využívame centrálny sklad ovocia a zeleniny spoločnosti Hortim v Senci. Ďalší sklad, prevádzkovaný spoločnosťou HOPI, sa tiež donedávna nachádzal v rovnakom logistickom areáli. Avšak túto prevádzku sme práve presťahovali do novej haly v Maduniciach. Tam pre nás doteraz HOPI zabezpečovalo centrálny sklad mrazeného tovaru. Nová budova nám umožní lepšie podporiť logistické procesy spojené so spracovaním ultra čerstvých potravín, vrátane čerstvého mäsa, ktoré vnímame ako kľúčový sortiment pre naše obchodné stratégie.
Halu v Maduniciach spolu so spoločnosťou HOPI uvádzate do prevádzky práve v týchto týždňoch. V akom ohľade prinesie zmenu k lepšiemu?
V prvom rade je to optimalizácia nákladov. Aj napriek tomu, že región západného Slovenska je pre nás najsilnejší, celkový objem najazdených kilometrov bude z Maduníc menší. Tým, že máme viac sortimentu na jednom mieste, vieme navyše lepšie využiť priestor vo vozidlách. Aj náš partner takto dokáže lepšie využívať pracovnú silu. A v neposlednom rade, náš partner Hopi tam stavia z hľadiska energetickej náročnosti najmodernejší možný sklad a to nám tiež prinesie úsporu.
Optimalizácia nákladov okrem toho znamená nezanedbateľný prínos pre trvalú udržateľnosť – odteraz budeme na naše logistické aktivita míňať jednoducho menej prírodných zdrojov.
Druhým dôležitým aspektom je budovanie základne pre ďalší rozvoj a ďalšie zmeny v našej logistike. Pripravujeme si pôdu a aktuálne zvažujeme niekoľko možných scenárov budúceho rozvoja našej logistiky. Na ten potrebujeme mať ideálne jednu základňu.
Znamená to, že Madunice budú zásobovať len slovenský trh?
Áno, Madunice budú zásobovať výhradne slovenský trh. Plánovaná zmena sa týka skôr interných procesov v rámci slovenskej siete Metro.
S akými požiadavkami a nárokmi ste do tohto projektu vstupovali?
Jadrom nášho biznisu je veľkoobchod, na túto činnosť sa chceme sústrediť a dlhodobo nám dáva zmysel zveriť logistiku špecializovaným partnerom. Aktuálne nemáme v pláne budovať vlastné distribučné centrum. Tento prístup nám umožňuje sústrediť sa na to, čo je naša misia. V slovenských podmienkach je to pre nás aj nákladovo priaznivé riešenie. V rámci diskusií o nákladovej optimalizácii náš partner Hopi ponúkol výstavbu distribučného centra ako možné riešenie. Čiže nové spoločné distribučné centrum je skôr výsledkom ponuky nášho partnera v reakcii na naše potreby než našej konkrétnej požiadavky.
Prinesie vám sťahovanie do nových priestorov aj zvýšenie skladových kapacít?
Našou potrebou nebolo zásadne navyšovať objem skladu. Plánujeme rast, ale ten rast bude organický. Z hľadiska optimalizácie pre nás bolo dôležité, aby sme mali ten projekt interne v rukách a mali väčšinu sortimentu pod jednou strechou.
Ide o sklad potravín a tie sú náročné na stabilitu prostredia. V akých režimoch bude sklad prevádzkovaný?
Sú v ňom pokryté prakticky všetky teplotné reťazce. Máme tam mrazenú časť, ktorá je v oddelenej budove. Máme tiež chladený sklad vrátane samostatnej komory pre hovädzinu, ktorá vyžaduje špeciálny teplotný režim. A, samozrejme, máme k dispozícii aj štandardný suchý sklad.
Akým spôsobom máte nastavený pohyb tovaru cez distribučné centrum?
Používame tri logistické toky. Prvým je takzvaný predalokačný cross-docking. To znamená, že naše predajne si objednávajú tovar priamo od dodávateľa a ten privezie skompletizovanú zásielku pre konkrétnu predajňu do distribučného centra. Distribučné centrum v tomto prípade funguje v podstate ako prekladisko a má relatívne nízku pridanú hodnotu. Typicky takto spracúvame ťažko manipulovateľný tovar.
Náš nosný logistický tok je break bulk cross-docking. To už je logistický tok s vyššou pridanou hodnotou, v ktorom sa konsoliduje dopyt z našich predajní. Dodávateľ privezie tovar na základe jednej objednávky, prevezmeme ho a následne ho ešte v ten deň distribuujeme do predajní.
Do tretice používame klasický centrálny sklad s trvalou tovarovou zásobou primárne pre nákupy z našich centrálnych nákupných organizácií. Tento logistický tok používame aj pre ultra čerstvé komodity, pri ktorých potrebujeme veľmi rýchlu reakčnú dobu smerom k našim predajniam. Tam sa oplatí mať zásobu (v prípade ultrafresh s veľmi rýchlou obrátkou) na centrálnom sklade a umožniť predajniam, aby si mohli objednať tovar rádovo niekoľko hodín pred požadovaným doručením.
Máte široké spektrum dodávateľov. Do akej miery je dôležité mať správne nastavenú aj dátovú logistiku?
Vnímam to ako otázku nákladov a servisnej úrovne. Automatizované spracovanie dokladov šetrí náklady a zároveň nám často umožní lepšie reagovať. Rozhodne to je téma, ktorej je potrebné sa venovať. A rovno úprimne poviem, že aj na našej strane ešte vidím rezervy.
Implementovali ste v novom sklade aj nejaké automatizačné riešenia?
Tým, že sme veľkoobchod, objemy expedované z distribučného centra do predajní sú relatívne veľké. Nedá sa to úplne porovnať s klasickou sieťou supermarketov alebo eshopom. Priemerná veľkosť manipulačnej jednotka je v našom prípade podstatne väčšia, ale zároveň potrebujeme udržiavať stále relatívne veľkú šírku sortimentu. Nenašli sme zatiaľ automatizované riešenie, ktoré by poskytlo priaznivú návratnosť investície.
V akej podobe odchádza tovar zo skladu, sú to prevažne celopaletové zásielky?
Podiel celých paliet je relatívne významný a aj položky, pri ktorých sa nevieme trafiť do celých paliet, vždy vychystávame vo väčšom množstve kartónov. Ja ako logistik by som si teoreticky vedel predstaviť lepšiu optimalizáciu sortimentu. Stále máme položky, nad ktorými mám otáznik. Ale spolieham sa v tomto na mojich kolegov obchodníkov, musíme hľadať rovnováhu medzi optimalizáciou a tým, aby sme vedeli čo najlepšie zabezpečiť potreby našich zákazníkov.
S predajňami komunikujeme, ako majú vyzerať palety, ktoré im dodávame, alebo kedy budú zasielať svoje objednávky. Aj v tomto smere vidíme príležitosť postavením nového logistického skladu a uvažujeme nad tým, ako do budúcna štruktúru logistických tokov ešte zefektívniť.
Kde v tomto procese vidíte priestor na optimalizáciu?
Ako som spomenul, predalokačný cross-docking je procesne veľmi jednoduchý, ale v podstate to znamená, že vyťaženie palety je veľmi závislé od objednávky, ktorá zase v sezóne a v týždni nejakým spôsobom kolíše. Je tam relatívne nízka reakčná doba. Dodávateľ najprv musí objednávku dostať, musí ju vychystať vo svojom sklade, doniesť k nám do distribučného centra. Aj keď už dnes máme výbornú dostupnosť a v rámci korporátu v porovnaní s inými krajinami patríme k špičke v tom, ako vieme zásobovať naše predajne, vidíme, že sa to dá robiť aj inak. Stále sa porovnávame a hľadáme cestu, ako z tohto reťazca vyžmýkať aj tú poslednú kvapku. Práve tomuto sa budeme venovať, keď sa usadíme v novom sklade.
Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 105/2025.
Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Rozhovor, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 104/2025, alebo aj na našej webovej stránke.




