Keď firme chýbajú pracovníci, rýchla a lacná ponuka zvonka môže vyzerať ako vítané riešenie. Pri pokútnych personálnych agentúrach sa však úspora často končí vysokým účtom.
Slovenské inšpektoráty práce vykonali v roku 2025 spolu 16 635 kontrol zameraných na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie a odhalili 693 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali 1 211 osôb. V tom istom roku bolo za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania právoplatne uložených 735 pokút v celkovej sume 2,62 milióna eur.
Pokútne agentúry nemusia pôsobiť nápadne podozrivo. Často vystupujú ako bežní dodávatelia personálnych služieb a hovoria o flexibilite, rýchlom nástupe a výhodnej cene. Práve tým však bývajú nebezpečné. „Pokútne agentúry formálne vystupujú ako personálne alebo dodávateľské firmy, no v skutočnosti obchádzajú pracovnoprávne predpisy, prenášajú riziká na koncového zamestnávateľa a často cielene rátajú s tým, že kontrola buď nepríde, alebo ju nejako ‚vyriešia′. Dodajú ľudí lacno a rýchlo, avšak na úkor dodržiavania zákona a s rizikom budúcich problémov pre firmu,“ upozorňuje Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).
Podľa Jakuba Fekiača z členskej agentúry APAS Edgar Baker je základný rozdiel medzi serióznym a problémovým modelom v transparentnosti podnikateľských aktivít. „V mnohých prípadoch sú subdodávateľské vzťahy či kontrakting v súlade so zákonom. Nájde sa však aj časť trhu, kde sú spoločnosti pre rýchly zárobok ochotné zákon obchádzať. Problém pritom nie je len na strane dodávateľa. Otázkou je aj etika odberateľských spoločností, ktoré nezaváhajú pri porušovaní legislatívy alebo jej ohýbaní,“ upozorňuje.
Rozhoduje realita na pracovisku
Pri téme legitímnej spolupráce s personálnou agentúrou sa často kladie dôraz na správnosť zmluvy, no podľa odborníkov z APAS je dôležitý skôr súlad zmluvy s realitou. Nestačí totiž, aby bola zmluva formálne správna. Rozhoduje to, čo sa reálne deje vo výrobe, v sklade, na stavbe alebo v prevádzke. Národný inšpektorát práce pripomína, že pri agentúrnom zamestnávaní musia byť splnené zákonné podmienky, pracovníci musia mať porovnateľné pracovné a mzdové podmienky ako kmeňoví zamestnanci a dôležité je aj to, kto prácu organizuje a kontroluje.
„Kľúčové je, že nie papier, ale realita výkonu práce rozhoduje o tom, či je model legálny. Ak napríklad firma tvrdí, že ide o službu agentúry, ale pracovník je v skutočnosti riadený a integrovaný ako jej vlastný zamestnanec, sme v rizikovej zóne,“ konkretizuje dôležitý rozpor Zuzana Rumiz. Zároveň dodáva, že úrady pri kontrolách sledujú najmä to, kto pracovníkom zadáva úlohy, kto kontroluje ich prácu, kto nesie zodpovednosť za BOZP a či nejde o závislú prácu maskovanú obchodnou zmluvou. „Najčastejšie chyby firiem sú pritom stále tie isté: spoliehajú sa na to, že agentúra to má vyriešené, nepreverujú si subdodávateľov a veria, že zodpovednosť je len na agentúre,“ pripomína prezidentka APAS.
Slovenský scenár býva veľmi podobný
Typický slovenský scenár spolupráce mimo zákonom stanovených pravidiel, ktorý sa opakuje naprieč sektormi, je podľa slov Z. Rumiz nasledovný: „Agentúra ponúkne cenu, ktorá nepokrýva ani minimálnu mzdu a odvody. Firma ušetrí niekoľko eur na hodinu a má pocit, že našla výhodné riešenie. Potom však príde podnet od zamestnanca alebo konkurencie, nasleduje kontrola a výsledkom býva nelegálne zamestnávanie, spätné dopočítanie miezd a odvodov a pokuta podľa zákona,“ upozorňuje prezidentka APAS a dodáva ešte jednu podstatnú vec: „Slovenská prax ukazuje, že zodpovednosť sa takmer vždy presúva na koncovú firmu. Papierovo správna zmluva totiž nezachráni realitu výkonu práce a pokútne agentúry často zaniknú ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia.“
Konkrétne prípady sú pritom výrečné. Jedným z typických modelov je výrobný podnik, ktorý si objedná „komplexnú službu zabezpečenia výroby“, no dodávateľ v skutočnosti nemá vlastný manažment, technológiu ani know-how a dodá len pracovnú silu. Kontrola potom zistí, že pracovníkov riadia vedúci výroby klienta, klient určuje pracovný čas aj prestávky a obchodná zmluva len zakrýva závislú prácu.
Ďalším častým príkladom je stavebná firma, ktorá formálne pracuje so živnostníkmi, no tí v skutočnosti vykazujú všetky znaky závislej práce. Rizikové je aj zamestnávanie cudzincov cez agentúru bez platného povolenia a bez korektne nastavených pracovných a pobytových oprávnení. Aj v týchto prípadoch podľa APAS dôsledky spravidla nedopadnú na „schránkovú“ agentúru, ale na užívateľského zamestnávateľa.
Pokuta je len začiatok
Od 1. januára 2026 sa sankcie za nelegálne zamestnávanie na Slovensku sprísnili. Inšpektorát práce po novom ukladá pokutu od 4 000 do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac osôb súčasne, najmenej 8 000 eur. Jakub Fekiač však upozorňuje, že firmy by sa nemali pozerať len na sumu na rozhodnutí. „Finančné riziko pokút je významné, ale tým sa to nekončí. Ďalším vážnym problémom je nálepka nelegálneho zamestnávania, ktorá môže firme v praxi znemožniť zamestnávať občanov tretích krajín po dobu piatich rokov. A ak ide o známu spoločnosť, prichádza aj reputačné riziko, ktoré môže citeľne znížiť jej kredibilitu a renomé na trhu,“ hovorí.
Červené vlajky sa objavia skôr, než kontrola
Zamestnávatelia pritom môžu identifikovať varovné signály ešte pred podpisom zmluvy. „Firma by mala spozornieť, ak je cena podozrivo nízka a agentúra nevie vysvetliť, z čoho sa skladá. Ak nepreukáže licenciu alebo ju bagatelizuje, ak sa v zmluve používa pojem služba, ale pracovníkov v skutočnosti riadi klient, alebo ak agentúra často mení názov či právnu formu a pri minimálnom vlastnom zázemí dodáva stovky ľudí,“ pomenúva najdôležitejšie znaky pokútnych praktík Rumiz a dodáva: „Ak je odpoveďou partnera, že to netreba riešiť, lebo to tak robia roky, je to presne dôvod, prečo to riešiť treba.“
Podobne to vidí aj Fekiač: „Už pri úvodných rokovaniach si treba dávať do súvislosti prezentované fakty zo strany agentúry a platnú legislatívu. Frázy ako ‚bratranec je riaditeľ úradu práce‘ alebo ‚robia to všetci, nemáte sa čoho báť‘ sú určite varovnými signálmi.“
Due diligence nie je formalita
Ak sa chce firma vyhnúť riziku nelegálneho zamestnávania a pokút, preverenie partnera nemôže byť len formalitou. Zuzana Rumiz odporúča pýtať si v prvom rade povolenie na agentúrne zamestnávanie, výpis z obchodného registra a potvrdenia o bezdĺžnosti, a tiež vzory pracovných zmlúv a popis mzdového modelu aj procesu BOZP. Jej záver je pritom jednoznačný: „Pokútna agentúra vám dnes možno ušetrí, ale účet príde zajtra a býva veľmi vysoký. Preto opakovane upozorňujeme, že due diligence partnera je povinnosť, nie formalita.“
Jakub Fekiač k tomu dopĺňa, že najhodnovernejším dôkazom serióznosti sú referencie z porovnateľných projektov a dĺžka skúseností na trhu. „Spoločnosti sa síce najlepšie spoznajú až pri reálnych projektoch, história firmy a jej výsledky sú však pri výbere partnera mimoriadne dôležité. Spolupráca má byť o dôvere, nie len o cene,“ uzatvára.
