Slovenské podniky patria v Európe medzi najviac zasiahnuté infláciou a zároveň nadpriemerne čelia reťazovému efektu oneskorených platieb. Dôsledkom je slabší cash flow, tlak na dodávateľské vzťahy a opatrnejší prístup k rastu.
Vyplýva to z najnovších výsledkov európskeho prieskumu platobného správania podnikov Intrum European Payment Report 2026 (EPR 2026). Zapojených bolo takmer 8 400 firiem z 20 európskych krajín vrátane 240 slovenských podnikov.
„Výsledky nášho najnovšieho prieskumu ukazujú výrazné napätie medzi ambíciou slovenských firiem rásť a ich reálnou schopnosťou tento rast napĺňať v prostredí silnej inflácie a oneskorených platieb. Každá tretia firma pritom potvrdzuje, že pre oneskorené úhrady od zákazníkov nedokázala načas zaplatiť vlastným dodávateľom. To je vážny signál o kondícii celého podnikateľského prostredia,“ vysvetľuje Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia.
Inflácia tlačí slovenské firmy nad európsky priemer
Kým Európa sa z inflácie zotavuje, Slovenské podniky hlásia nárast ťažkostí. Až 62 % opýtaných firiem ju považuje za znepokojujúci podnikateľský problém (EU 48 %). Medziročne ide o značný nárast z 53 % v roku 2025.
Z celoeurópskeho pohľadu došlo k zníženiu záťaže spôsobenej infláciou o 6 perc. bodov (EU v 2025 54 %). Slovensko sa tak ocitlo na absolútnom prvom mieste z 20 sledovaných európskych krajín v záťaži, ktorú inflácia kladie na podnikovú sféru. Pre porovnanie: v Česku aj Poľsku je to 45 %. Maďarsko (60 %) a Rakúsko (59 %) sa našej úrovni len pomaly približujú.
Každá tretia firma prenáša tlak ďalej na dodávateľov
Jedným z najznepokojivejších zistení tohtoročného prieskumu je tzv. reťazový efekt oneskorených platieb. Takmer tretina (32 %) slovenských firiem uviedla, že v dôsledku toho, že im ich zákazníci hradia faktúry neskoro, sami nestihli splniť platobné záväzky voči svojim dodávateľom (EU 23 %). Z pohľadu druhotnej platobnej neschopnosti patríme k najohrozenejším krajinám v Európe. Navyše až štvrtina firiem na Slovensku (24 %) udáva, že platobná neschopnosť ich zákazníkov je pre ne v súčasnosti vážnym problémom.
Oneskorené platby nemajú dopad len na cash flow. Takmer štvrtina (23 %) slovenských firiem uvádza, že oneskorené platby spôsobili pokles morálky v tíme (EU 18 %), a 19 % kvôli nim nemohlo prijať nových zamestnancov (EU 16 %).
Až 7 z 10 slovenských firiem prijalo v uplynulom roku dlhšie platobné podmienky, než je pre ne prijateľné, väčšina z nich uvádza, že dôvodom je snaha udržať dobré vzťahy. Podiel zákazníkov, ktorí nepožadovali dlhšie doby splatnosti (11 %) medziročne klesol o 5 perc. bodov. Ochrana obchodných vzťahov teda naďalej prevažuje nad finančnou obozretnosťou.
Výhľad do budúcna je mierne pesimistický oproti minulému roku: 53 % opýtaných predpokladá, že riziko oneskorených platieb v nasledujúcich 12 mesiacoch porastie, a len 14 % sa domnieva, že sa zníži (EU 20 %).
Firmy chcú rásť, no v praxi volia opatrnosť a škrty
Najvyššou deklarovanou prioritou slovenských podnikov je rast podnikania. Posledné štyri roky táto tendencia medziročne narastá a to z 47 % v 2023 (EU priemer 52 %) na akutálnych 66 % (EU priemer 64 %). Väčšina sledovaných európskych krajín ide smerom zvyšovania obchodných aktivít. Slovenská prax je však iná. Iba 19 % slovenských firiem plánuje v roku 2026 rozšíriť obchodné operácie (EU priemer 31 %). Ide o posledné, 20. miesto spomedzi všetkých krajín zapojených do prieskumu.
Namiesto ofenzívneho rastu volia slovenské firmy konsolidáciu: 44 % plánuje znižovanie nákladov, čo zodpovedá aj európskemu priemeru. Avšak až 22 % chce zvýšiť amortizačné splátky (EU 16 %), aj tu nám prislúcha prvenstvo.
Ekonomický výhľad
Nárast pesimizmu manažérov je citeľný, je výraznejší v porovnaní s európskymi výsledkami a prejavuje sa aj v očakávaniach pre ďlaší rok. Polovica Slovenských respondentov (51 % očakáva), že ekonomika vo vlastnej krajine bude najbližší rok stagnovať alebo dokonca spomalí (EU priemer 47 %). Súčasne sa prehĺbili obavy (58 % v 2026; 52 % v 2025), že zmeny fiškálnej politiky negatívne ovplyvnia zisky ich podnikov, čo je opäť nad európskym priemerom (53 %).
Na druhej strane, slovenské firmy sú prekvapivo odolné voči obchodným napätiam. Viac ako polovica opýtaných (53 %) uvádza, že dopad amerických ciel na ich podnikanie bol doteraz menej závažný, ako sa pôvodne obávali (47 % EU). Ide o najvyšší podiel spomedzi všetkých sledovaných krajín. Napriek tomu tretina podnikov (SK 30 %, EU 34 %) považuje nový globálny colný režim za vážne riziko pre prežitie svojej spoločnosti v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov.
„Reťazový efekt oneskorených platieb, ktorý som už spomínal, nie je len problém jednotlivých firiem – je to systémový problém celej ekonomiky. Podniky majú chuť rásť, no záťaž inflácie a neistota ich tlačia do defenzívnej polohy. V podstate väčšina neverí v zlepšenie: očakávajú rast rizika oneskorených platieb a ďalšie spomalenie ekonomiky. Pesimizmus je reálna brzda rastu. Napriek tomu vidíme, že firmy, ktoré pristupujú k riadeniu pohľadávok proaktívne, dosahujú stabilnejší cash flow a menej strát. Podmienkou obratu je lepšia platobná kultúra, odvaha siahnuť po moderných nástrojoch a samozrejem spravodlivejšia regulácia,“ dodáva na záver Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia
