Mzdy na Slovensku rastú a ich zvyšovanie plánujú firmy aj v ďalšom období. Podľa prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group v uplynulom roku plošne zvýšilo mzdy 79 % zamestnávateľov a podobný krok chystá aj v tomto roku 73 % spoločností. Pohľad zamestnancov je odlišný – zvýšenie mzdy v minulom roku pocítilo len 56 % z nich. Pozitívnou správou však je, že podľa prieskumu viac než polovica zamestnancov u nás vyjde so svojou mzdou aj s rezervou.

Téma odmeňovania zostáva na slovenskom pracovnom trhu mimoriadne citlivá. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur. Medziročne táto hodnota vzrástla o 93 eur, teda o 6,1 %, po zohľadnení inflácie však reálne mzdy stúpli len o 2,3 %.

„Dáta ukazujú, že mzdy na Slovensku rastú a aj podľa nášho prieskumu sa väčšina zamestnávateľov téme odmeňovania aktívne venuje. Zároveň však vidíme rozdiel medzi tým, čo deklarujú firmy, a tým, čo reálne vnímajú zamestnanci. Nie každé plošné zvýšenie mzdy musí totiž človek pocítiť ako zásadné zlepšenie svojej finančnej situácie, najmä ak rastú aj životné náklady,“ komentuje výsledky prieskumu Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group.

Viac než polovica ľudí so mzdou vyjde aj s rezervou

Jedným zo zaujímavých zistení prieskumu je, že 54 % zamestnancov uvádza, že so svojou mzdou vyjde aj s rezervou. Ďalších 36 % síce so mzdou vyjde, no bez rezervy, a 10 % respondentov uviedlo, že im mzda na pokrytie ich potrieb nestačí.

Výrazné rozdiely sa však ukazujú najmä podľa typu práce. Najlepšie hodnotia svoju finančnú situáciu takzvané zlaté goliere, teda vysokokvalifikovaní odborníci a špecialisti, ktorí zastávajú vo firmách najvyššie pozície – až 72 % z nich so mzdou vyjde aj s rezervou. Pri bielych golieroch, teda kancelárskych pracovníkoch je to 57 %, pri čiernych golieroch – kvalifikovaných manuálnych pracovníkoch 42 %. Najslabšiu rezervu majú podľa prieskumu modré goliere, to znamená manuálni pracovníci bez kvalifikácie, kde so mzdou vychádza aj s rezervou len 17 % respondentov.

„To, že viac než polovica zamestnancov dokáže zo mzdy vytvoriť aj rezervu, je nepochybne pozitívny signál. Netreba však prehliadať ani ďalšiu vrstvu výsledkov. Viac než tretina ľudí žije v podstate od výplaty k výplate a desatina so svojím príjmom nevystačí vôbec. Práve tieto skupiny sú citlivejšie na každé zdraženie a zároveň môžu byť otvorenejšie pracovným ponukám, ktoré im prinesú citeľne lepší príjem,“ upozorňuje Jitka Kouba.

Firmy zvyšovali mzdy častejšie

Pohľad zamestnávateľov a zamestnancov sa výrazne líši pri odpovediach na otázku, či sa mzdy v uplynulom roku zvyšovali. Až 79 % firiem uviedlo, že za posledných 12 mesiacov plošne zvýšili mzdy, na strane zamestnancov však zvýšenie pocítilo len 56 % respondentov.

Najčastejšie sa mzda zvýšila najmladším zamestnancom z generácie Z, kde ide o 71 % respondentov. Naopak, najmenej často zvýšenie mzdy deklarovala generácia X, pri ktorej mzda stúpla 49 % účastníkov prieskumu. Z pohľadu pracovných kategórií sa mzda najčastejšie zvýšila bielym golierom, a to v 58 % prípadov, najmenej často čiernym golierom, kde zvýšenie uviedlo 47 % respondentov. Podľa odvetví najčastejšie rástli mzdy zamestnancom v logistike, kde zvýšenie pocítilo 61 % respondentov, najmenej často v obchode a vo verejnom sektore, zhodne na úrovni 50 %.

„Rozdiel medzi odpoveďami firiem a zamestnancov nemusí znamenať, že jedna strana sa mýli. Zamestnávateľ môže mzdy zvýšiť plošne, no zamestnanec to môže vnímať ako nedostatočné, najmä ak ide o nižšie percento alebo ak mu zvýšenie nepokryje rastúce životné náklady. Aj preto je dôležité, aby firmy o odmeňovaní jasne komunikovali – nielen koľko pridali, ale aj prečo, podľa akých pravidiel a čo môžu ľudia očakávať ďalej,“ dopĺňa odborníčka na pracovný trh.

Mzdy sa budú zvyšovať aj ďalej

Zvyšovanie miezd zostáva témou aj pre najbližšie obdobie. Podľa prieskumu plánuje plošné zvýšenie miezd 73 % zamestnávateľov, najčastejšie firmy v službách. Najčastejším dôvodom je firemná politika, ktorú uviedlo 77 % firiem. Významnú rolu však zohráva aj inflácia, ktorú ako dôvod uviedlo 43 % zamestnávateľov. Ďalších 36 % firiem chce zvyšovaním miezd predchádzať odchodom zamestnancov a 34 % uvádza potrebu dorovnávať rozdiely v odmeňovaní.

Zamestnanci zároveň dávajú najavo, že tému mzdy budú aktívne otvárať – o jej zvýšenie plánuje v nadchádzajúcom období požiadať 44 % respondentov. Najčastejšie ide o zlaté goliere, pri ktorých chce o vyššiu mzdu žiadať 59 % zamestnancov. „Zamestnanci dnes často veľmi dobre vedia, akú hodnotu má ich práca, a najmä kvalifikovaní odborníci sa neboja o mzde otvorene hovoriť. Zamestnávatelia by sa na tieto rozhovory mali pripraviť vecne, s jasnými pravidlami a realistickými možnosťami,“ dodáva Jitka Kouba.

Vyššia mzda je silný argument

Mzda zostáva jedným z kľúčových faktorov aj pri rozhodovaní o zmene práce, no prieskum ukazuje, že nie je jediným vážnym dôvodom. Zamestnávatelia najčastejšie predpokladajú, že ľudia odchádzajú preto, lebo rovnaká práca je inde výrazne lepšie platená. Tento dôvod uviedlo 40 % firiem. Na druhom mieste z pohľadu zamestnávateľov skončilo nevyhovujúce konanie nadriadeného s podielom 30 %.

Zamestnanci však svoje dôvody vnímajú inak. Najčastejšou príčinou odchodu je pre nich nemožnosť kariérneho postupu, ktorú uviedlo 40 % respondentov. Vyššia mzda za rovnakú prácu u iného zamestnávateľa nasleduje až za ňou, hoci s veľmi tesným rozdielom – ako dôvod na zmenu ju označilo 38 % ľudí. Pre 36 % respondentov môže byť rozhodujúca aj nemožnosť odborného rastu a učenia sa.

„Mzda je stále veľmi silný faktor a nikto by ju nemal podceňovať. Prieskum však ukazuje, že ľudia neodchádzajú len za vyššou výplatou. Často odchádzajú aj vtedy, keď majú pocit, že sa už nemajú kam posunúť, že sa nič nové neučia alebo že ich potenciál ostáva nevyužitý. Pre zamestnávateľov je to dôležitý odkaz: ak si chcú ľudí udržať, nestačí riešiť iba odmeňovanie. Potrebujú s nimi hovoriť aj o perspektíve, rozvoji a ďalšom smerovaní,“ uzatvára manažérka personálnej agentúry

Súvisiace články:

Trh práce ožíva novými pozíciami. Firmy hľadajú špecialistov na AI či ESG Slovenské firmy sa ocitajú v pasci oneskorených platieb Slovenský trh práce v roku 2025: ešte vždy napätý, avšak s prvými signálmi ochladzovania a tlakom na zmeny pravidie Rastúci dopyt po výstavbe naráža na opatrnosť stavebných firiem