Napriek šíriacemu sa koronavírusu sa v piatok 27. marca stretli členovia slovenského Klubu logistických manažérov. Samozrejme, vzhľadom na bezpečnostné opatrenia, platné na celom Slovensku, stretnutie sa uskutočnilo pomocou videokonferenčnej aplikácie. Témou virtuálnej diskusie bola aktuálna situácia okolo pandémie koronavírusu a jej dopad na slovenskú i svetovú ekonomiku, hospodárstvo, logistiku aj spoločnosť. V nasledujúcich dňoch vám prinesieme zaujímavé pohľady jednotlivých účastníkov virtuálneho stretnutia.
Alexander Czakó, riaditeľ logistiky a distribúcie spoločnosti Tauris
„Ako zástupca potravinárskeho priemyslu momentálne pociťujeme úpadok v súvislosti s gastronomickým segmentom, ktorý pre opatrenia zavedené kvôli koronavírusu padol o viac ako 70 percent. Preto je aj u nás situácia neudržateľná čo sa týka zvyšujúcich sa nákladov. Pre nás logistika ako taká ohrozená nie je, lebo logistiku potravín sa nedá zastaviť. Otázny však bude dopyt po logistike najmä v oblasti automobilového priemyslu. Prvou záležitosťou, ktorá nás aj preto zaujíma, je, ako bude štát reagovať a aké opatrenia príjme. V druhom kroku sa zamýšľame nad tým, čo bude po kríze.
Faktom je, že finančný sektor nebol zasiahnutý, je pomerne zdravý, keďže táto krízy vznikla z úplne iného dôvodu. Dôležitou témou tiež je, ktorú aktuálne riešime, ako ochrániť slovenský trh pre budúcnosť po kríze. Z nášho pohľadu ako potravinárov sa snažíme zabezpečiť chod zásobovania a zaistiť potravinovú sebestačnosť obyvateľstva. Na druhej strane klesajúce meny v okolitých krajinách, hlavne v Maďarsku a v Poľsku, môžu viesť k tomu, že po opätovnom otvorení hraníc sa nám ľudia rozutekajú do zahraničia za lacnými nákupmi. Takže dôležitou témou je, ako ochrániť slovenský trh po skončení krízy.
Čo sa týka súčasnej situácie, nie som veľký optimista. Podľa mňa kríza potrvá oveľa dlhšie. Áno, my v potravinárstve máme istú výhodu, že ľudia jesť stále musia, ale určite si nemyslím, že táto situácia môže skončiť za jeden či dva mesiace. Sme iba na začiatku celého tohoto procesu, a to, že u nás je málo nakazených, je aj vďaka tomu, že sa zaviedli veľmi skoro opatrenia. Len veľmi ťažko dokážeme zabrániť tomu, aby sa to ďalej nerozširovalo. Samozrejme, súhlasím s tým, že by bolo momentálne scestné otvárať ďalšie a ďalšie obchody. Treba v tomto režime ešte vydržať a potom všetko prehodnotiť – ak bude situácia dobrá, tak samozrejme, bude možné otvoriť aj ďalšie obchody a služby.
Každý deň analyzujeme, čo všetko sa môže ešte zmeniť. Ale pravdou je, keby sa kríza skončila aj zajtra, tak nič sa nevráti do úplne pôvodných koľají. Dopad na ľudí a celé zmýšľanie ľudí, ich hodnotové rebríčky, sa už začali meniť a je to nezastaviteľný proces. Teraz je otázkou odhadnúť, kde čo skončí. U nás vo fabrike z mnohých opatrení, ktoré sme zaviedli, už teraz plánujeme viaceré ponechať na trvalo. Máme istú výhodu, lebo ľudia potrebujú potravinárstvo, ktoré sa nezastaví, ale aj tu začíname, po tak krátkom čase, cítiť zmenu v nákupných zvyklostiach ľudí.
Denne máme v Taurise zasadnutia a máme scenáre pomaly už na všetko. Sme pripravení na akékoľvek alternatívy. Myslím, že sme to celé podchytili ešte na začiatku, kedy ešte nič také vážne sa nedialo. Začali sme merať teploty ľuďom na vrátnici, zaviedli sme nutnosť nosenia rúšok vo firme. Aj manažment nosí rukavice i rúška. Máme rozdelených ľudí na štyri výrobné skupiny, ktoré sa nesmú stretávať ani pri príchode, ani pri odchode. Je to dôležité preto, ak by vypadla náhodou jedna smena, že niekto ochorel a museli by ísť všetci do karantény, ostatné smeny môžu ďalej fungovať nezávisle od nich. Navyše už hneď na začiatku sme veľkú skupinu ľudí presunuli do karantény kvôli cestovateľskej anamnéze, prípadne stačilo, ak mali kolegovia rizikové povolanie v rodine. Títo ľudia sa postupne vracajú naspäť. Chorobnosť našťastie nerastie. Chýbajú nám však ľudia z dôvodu zavedenia štvorzmennej prevádzky.
Tak ako sa snažíme my eticky správať voči našim partnerom, očakávame podobný prístup aj z ich strany. Rozumiem, že ak niekto má problémy s poklesom financií, musí zaviesť opatrenia, ale mali by to byť systémové opatrenia a nie ultimatívne voči klientom a partnerom. V celom obchodnom aj logistickom reťazci musíme najmä teraz hľadať kompromisy, ba čo viac, snažiť sa robiť aj také kompromisy, ktoré boli doteraz pre nás neznáme. Lenže situácia a požiadavky sa v dnešnej dobe zo dňa na deň menia a sú stále iné.“
Text: Tomáš Szmrecsányi
Foto: Alexander Czakó
