Vysoko kvalifikovaná a lacná pracovná sila v strednej a východnej Európe, jej osvedčené výsledky a konkurencieschopnosť v priemyselnej výrobe spolu so skutočnosťou, že región umožnil výrobcom vytvárať vyššiu úroveň ekonomickej produkcie pri nepomerne nižších prevádzkových nákladoch, je presvedčivým dôvodom pre pokračujúce priame zahraničné investície do regiónu.
Trhy práce v krajinách SVE-6
Platy v regióne strednej a východnej Európy sú niekoľkokrát nižšie ako v západnej Európe a v posledných rokoch sú prekvapivo porovnateľné s trhmi, ako je Čína. Silviu Pop, vedúci prieskumov v Rumunsku vysvetľuje: „Pokiaľ ide o úroveň mzdových nákladov vo výrobe, Rumunsko možno teraz porovnať s Čínou. Poľsko a Maďarsko nie sú o moc vyššie, zatiaľ čo Bulharsko zostáva výrazne pod touto úrovňou. To však neznamená, že tieto trhy možno porovnať z hľadiska kritického množstva, rozmanitosti výrobkov a komplexnosti špičkových produktov. Avšak z hľadiska nákladov a geografického hľadiska (blízko pobrežia) možno v regióne strednej a východnej Európy nájsť určité pozitívne faktory.“
Kevin Turpin, regionálny riaditeľ prieskumu pre strednú a východnú Európu dodáva: „Aby sme to uviedli do iného kontextu, mzdové náklady na výrobu v Nemecku sú približne 3-krát vyššie ako v Českej republike a na Slovensku, približne 4-krát vyššie ako v Maďarsku a Poľsku, takmer 6-krát vyššie ako v Rumunsku a takmer 8-krát vyššie ako v Bulharsku.“
Produktivita práce pritom rástla rýchlejšie ako platy. Vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy sa v rokoch 2004 až 2018 výrazne zvýšil rozdiel medzi pridanou hodnotou na zamestnanca a nákladmi na pracovnú silu. Treba poznamenať, že rozpätie medzi pridanou hodnotou na zamestnanca a nákladmi na prácu je v Rumunsku iba o zlomok nižšie ako v Číne, pričom ostatné trhy strednej a východnej Európy príliš nezaostávajú.
Pridaná hodnota výroby
Z pohľadu objemu produkcie predbehol región Španielsko a Spojené kráľovstvo a blíži sa k Francúzsku. Zatiaľ čo továrne v strednej a východnej Európe spočiatku chrlili tovar s nízkou náročnosťou, postupom času sa ich výrobný program menil: podiel tovaru s vyššou a vysokou technologickou hodnotou má dnes v celej strednej a východnej Európe oveľa vyšší podiel ako pred desiatimi rokmi.
Podľa ukazovateľov konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra za roky 2010 a 2019 dosahovalo priemerné skóre infraštruktúry strednej a východnej Európy v roku 2010 – 63% z nemeckého skóre. V minulom roku dosiahol región skóre 86% prostredníctvom neustálych zlepšení a rozsiahlych investícií štátov strednej a východnej Európy. Podobne sa zlepšilo skóre inštitucionálnej sily zo 68% úrovne Nemecka v roku 2010 na 79% v minulom roku. Keď sa pozrieme na priemer krajín s vysokými príjmami (od ktorých je región CEE ako celok dosť ďaleko), ukazovatele jeho konkurencieschopnosti vyzerajú ešte lepšie.
Napriek pozitívnemu vývoju, ktorý sa v regióne deje, zostáva, podľa Svetového ekonomického fóra, achillovou pätou strednej a východnej Európy – inovácia, kde región dosahuje sotva polovicu nemeckého skóre, hoci to patrí predsa len medzi popredných svetových inovátorov.
Tomáš Horváth, riaditeľ divízie prenájmu priemyselných a logistických nehnuteľností Colliers International hodnotí aktuálnu situáciu na slovenskom trhu: „Je síce pravda, že slovenský priemysel bol najviac postihnutý pandémiou spomedzi všetkých krajín EÚ. Hlavným dôvodom je naša závislosť od automobilového sektora. Môžeme však vidieť aj pozitívny trend – záujem je o nové veľké distribučné centrá od poskytovateľov e-commerce v našom regióne. Tu však musí Slovensko presvedčiť nielen svojou výhodnou polohou a vhodným riešením v oblasti nehnuteľností, ale aj nákladmi na pracovnú silu, kde naopak zaostávame. Výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť pri získavaní nových investícii nielen z oblasti priemyslu by pomohlo vyriešenie zdĺhavého procesu získania územného rozhodnutia, zrušenie developerských poplatkov za rozvoj a zníženie odvodového zaťaženia na Slovensku.“
