Najväčšie spoločnosti v strednej a východnej Európe patria k najvýznamnejším zamestnávateľom
Ako ukázali údaje na základe aktuálneho rebríčka Coface CEE TOP 500, ktorý porovnal 500 najväčších firiem v strednej a východnej Európy podľa tržieb, zisku a zamestnanosti za rok 2019, najväčšie spoločnosti zvýšili počet zamestnancov v priemere o 0,7 % na 2,3 milióna.
„To znamená, že 4,9 % z celkovej pracovnej sily v strednej a východnej Európe pracovalo v roku 2019 pre jednu z 500 najväčších spoločností, čo bol úplne rovnaký podiel ako v roku 2018. Je to ďalší dôkaz toho, aké dôležité sú tieto spoločnosti pre trh práce v strednej a východnej Európe,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika. Ako dodal Ján Čarný, napriek náboru nových zamestnancov má väčšina z týchto firiem čoraz väčší problém zamestnať kvalifikovaný personál.
Trh práce pred COVID-19
Celkovo sa za rok 2019 trh práce v strednej a východnej Európe zlepšoval. Nezamestnanosť dosiahla v mnohých krajinách rekordne nízku úroveň. „Najnižšiu mieru nezamestnanosti v regióne vykázala Česká republika, ktorá po 2,2 % v roku 2018 dokázala vlani stlačiť nezamestnanosť na 2,0 %, čo je nielen najnižšia miera v regióne, ale aj v celej EÚ,“ konštatuje Ján Čarný. Dvojkou je Poľsko s 3,3 % mierou nezamestnanosti, nasleduje Maďarsko (3,4 %) a Rumunsko (3,9 %). Nezamestnanosť zostala v roku 2019 vo väčšine krajín SVE pod priemerom EÚ (6,3 %). Lotyšsko a Litva dosiahli rovnakú úroveň ako priemer EÚ.
Naopak, najvyššie úrovne nezamestnanosti dosiahli krajiny juhovýchodnej Európy. Srbsko a Chorvátsko už v minulosti bojovali s extrémne vysokou mierou nezamestnanosti, aj keď za posledné obdobie sa im ju darilo krotiť. Kým napríklad v roku 2013 bola v Chorvátsku miera nezamestnanosti na úrovni 17,4%, za rok 2019 klesla na 6,9 %. Susedné Srbsko čelilo ešte v roku 2012 až 25 % miere nezamestnanosti, v súčasnosti je už na úrovni 10,5% (-2,3 percentuálneho bodu za rok).
„Pozitívny celkový vývoj trhu práce v strednej a východnej Európe viedol k vyšším mzdám a zlepšeniu dôvery spotrebiteľov, čo urobilo zo spotreby domácností veľmi dôležitý pilier ekonomickej expanzie,“ konštatuje Ján Čarný. Má to však podľa neho aj nevýhodu: „Nízka miera nezamestnanosti vedie k výraznému nedostatku pracovných síl, čo je podľa spoločností v TOP 500 výraznou prekážkou v ich podnikaní,“ spresňuje. Najímať kvalifikovaný personál je čoraz ťažšie. Zvyšovanie miezd vytváral tlak na niektoré firmy, hoci čiastočne ho kompenzovali prílevom zahraničných pracovníkov (napr. Ukrajincov vstupujúcich do rôznych poľských priemyselných odvetví). „Tento rok po nástupe pandémie COVID-19 a rôznych karanténnych opatrení, ktoré mali vplyv aj na mobilitu zamestnancov, vidieť, že sa tlak na trh práce zmiernil, hoci nezmizol úplne. Uvidíme, ako to ovplyvní aj najväčšie spoločnosti,“ podotýka Ján Čarný.
Slovensko zaostalo
K celkovému 0,7 % medziročnému nárastu počtu zamestnancov v strednej a východnej Európe zo strany TOP 500 prispeli firmy siedmich krajín. „Najvýraznejšie Chorvátsko (+24,7 %) a Maďarsko (+23,8 %), ktoré zaznamenávajú nadpriemerný nárast. V piatich krajinách klesol celkový počet zamestnancov. Najväčší pokles bol na Slovensku a v Českej republike (-8,6 %, respektíve -6,6 %),“ konštatuje Ján Čarný.
Litva zostáva na čele, pokiaľ ide o celkové percento pracovnej sily zamestnanej najväčšími spoločnosťami v krajine (12,6 %), nasledujú Poľsko (7,1 %) a Maďarsko (6,8 %). Naopak medziročne sa podiel znížil v piatich krajinách: Na Slovensku (-0,4 percentuálneho bodu), v Českej republike (-0,3 percentuálneho bodu), Poľsku (-0,2 percentuálneho bodu), Bulharsko a v Estónsku (obe -0,1 percentuálneho bodu). V absolútnych číslach je Poľsko domovom najväčšej populácie aj najväčšej pracovnej sily v regióne. Najväčšími zamestnávateľmi v regióne sú poľské spoločnosti: maloobchodník Jeronimo Martins Polska (4. miesto, 68 000 ľudí), Poczta Polska (113. miesto, 78 484), ako aj litovský Vilniaus Prekyba UAB (16. miesto, 45 193).
Retail na čele
„Jedným z dôvodov vysokého počtu zamestnancov pracujúcich pre poľských hráčov je vysoký podiel poľských maloobchodníkov v rebríčku TOP 500 firiem regiónu,“ vysvetľuje Ján Čarný. Maloobchod je veľmi náročný na zamestnancov. Nešpecializovaný obchodný sektor v roku 2019 síce mierne znížil počet pracovných síl (-0,8 %), no s celkovým počtom zamestnancov 0,6 milióna ľudí (24,8 %) v roku 2019 je najväčším odvetvím z hľadiska počtu zamestnancov. Automobilový sektor a doprava mali druhú najväčšiu základňu zamestnancov v rebríčku CEE Top 500 (17,1%).
„Top 5 najväčších priemyselných odvetví zamestnávalo v roku 2019 takmer 83 % z celkového počtu zamestnancov v CEE TOP 500,“ konštatuje Ján Čarný. Odvetvia v priemere s najvyššími tržbami sú však z hľadiska počtu zamestnancov na štvrtom, resp. druhom mieste. Minerály, chemikálie, ropa, plasty a farmaceutický priemysel zamestnávali 15,4 % z celkového počtu zamestnancov TOP 500 firiem regiónu, kým automobilový priemysel a doprava 17,1 %.
Automotive a doprava prijali síce medziročne ďalších 18 000 ľudí (+ 4,3 %), ešte aktívnejší nábor mali za rok 2019 sektory spracovania minerálov, chemikálie, ropy, plastov a farmaceutický priemysel, a to o 15 000 ľudí (+ 4,4 %). Počet zamestnancov v minulom roku klesol v piatich sektoroch. Okrem nešpecializovaného obchodu zaznamenali nižšiu mieru zamestnanosti najmä textilný priemysel (-30,3 %) a sektory jemnej mechaniky (-9,4 %), spracovania kovov (-5,5%) a agropotravinárstvo (-2,6 %) . Naopak, v roku 2019 viedol nábor zamestnancov stavebný sektor (+13,3 %).
