Uchádzači o prácu v logistike uprednostňujú flexibilitu a stabilitu, ukázal prieskum

Na slovenskom trhu práce je aktuálne výrazne viac pracovných ponúk ako záujemcov, pričom až 75 % ľudí si nájde novú prácu pomerne jednoducho a rýchlo. Takmer 90 % zamestnávateľov avizovalo v tomto roku zvýšenie miezd. Pravidelný Mzdový prieskum personálnej agentúry Grafton aj tento rok zmapoval finančné ohodnotenie viac než 360 pracovných pozícií v 8 základných segmentoch, a to vo všetkých regiónoch Slovenska.

„Tento rok priniesol niekoľko dobrých správ. Štatistické dáta hovoria o rekordne nízkej nezamestnanosti a rastúcich mzdách, optimistické sú aj predikcie Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií. Informácie o ukončení prevádzok alebo hromadných prepúšťaniach, ktoré sa občas objavia, súvisia väčšinou s prechodom na elektromobilitu a s tým spojenou reštrukturalizáciou alebo so znižovaním nákladov a optimalizáciou vo firmách. Prevažná väčšina zamestnávateľov však plánuje prijímať nových ľudí alebo aspoň zachovať súčasný počet zamestnancov. Takmer 90 % ich počíta aj so zvyšovaním miezd,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group.

Na druhej strane však podľa neho čaká zamestnávateľov v najbližšom období aj viacero výziev. „Okrem základného nedostatku pracovníkov a zvýšenej fluktuácie je to aj odchod veľkého počtu ľudí do predčasného či starobného dôchodku, nie práve optimálny stav verejných financií, rast minimálnej mzdy, ktorý je rýchlejší ako produktivita práce a v neposlednom rade tiež bleskové prijímanie zákonov bez diskusie s odbornou verejnosťou. Celý rad nových povinností pre zamestnávateľov prináša aj Smernica o transparentnosti odmeňovania, ktorú by mali členské štáty EÚ transponovať do svojich právnych noriem do júna budúceho roku. Všetky uvedené faktory môžu spôsobiť nadmernú záťaž a tlak na zamestnávateľov, a tak výrazne ovplyvniť aj pracovný trh na Slovensku,“ upozorňuje M. Malo.

Firmy zápasia s fluktuáciou

Jedným z dôsledkov kombinácie vysokého dopytu po pracovnej sile a jej nedostatku na trhu práce je aj problém so zvýšenou fluktuáciou, s ktorou dnes na Slovensku bojujú takmer dve tretiny firiem. Rekordne nízka nezamestnanosť a vysoký dopyt po pracovníkoch núti zamestnávateľov zvyšovať mzdy a zároveň dodáva ľuďom odvahu obzerať sa po lepšom pracovnom uplatnení. Zamestnávateľom tak spôsobuje problém nielen hľadanie nových, ale aj udržanie si súčasných pracovníkov. Po rokoch, kedy reálne mzdy klesali, sa aktuálne deje presný opak – reálne mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia.

„Nedostatok pracovníkov spolu s neúprosným rastom životných nákladov spôsobili, že finančné ohodnotenie je dnes najdôležitejším hnacím motorom pri akejkoľvek zmene v zamestnaní – či už je to motivácia súčasné pracovné miesto opustiť, zotrvať na ňom alebo prijať nové,“ vysvetľuje Martin Malo a dodáva: „V našich prieskumoch udávajú uchádzači o zamestnanie všetkých vekových skupín a vo všetkých regiónoch Slovenska ako kľúčové faktory pri rozhodovaní o prijatí pracovnej ponuky výšku mzdy a poskytovanie finančných benefitov, ako sú bonusy a prémie, 13. a 14. mzda či dovolenka navyše.“

Recept na nedostatok ľudí

Nedostatok domácej pracovnej sily sa zamestnávatelia snažia riešiť aj prostredníctvom zahraničných pracovníkov, ktorých počty sa neustále zvyšujú. Kým minulý rok slovenské úrady evidovali zhruba 95-tisíc zamestnancov zo zahraničia, tento rok je to už viac ako 107-tisíc a očakáva sa, že v roku 2028 ich bude viac ako 140-tisíc. Pre predstavu: je to 7-násobne viac ako v roku 2014. Títo pracovníci, prevažne z Ukrajiny a ďalších bývalých sovietskych krajín, ale tiež napríklad z Indie alebo Bangladéša, tvoria takmer dvadsatinu z našej celkovej pracovnej sily.

„Demografické trendy aj odchody do predčasného či starobného dôchodku spôsobili, že zabezpečenie dostatočného počtu pracovníkov sa stáva kľúčovým pre udržanie ekonomického rastu aj konkurencieschopnosti Slovenska. A napriek tomu, že vláda prijala viacero opatrení, odborníci upozorňujú, že bez ďalšej podpory zamestnávania cudzincov na Slovensku bude ohrozená funkčnosť niektorých odvetví a veľkých podnikov,“ pripomína riaditeľ Graftonu.

Zaujímavý trend možno pozorovať tiež pri kancelárskych pozíciách, ktorých rozmach sa snažia firmy saturovať zamestnávaním cez agentúry. „I keď tento model je známy najmä z oblasti výroby, funguje aj v prípade kancelárskych, či dokonca manažérskych pozícií,“ konštatuje odborník. Rozvoj kancelárskych odborov, stále väčší dôraz na efektivitu nákladov, rastúca potreba naberať kvalifikované pozície na trhu s veľmi nízkou nezamestnanosťou v EÚ – to vníma Martin Malo ako hlavné dôvody, prečo spoločnosti začínajú aj v tejto sfére intenzívnejšie využívať tzv. dočasné pridelenie zamestnancov, teda riešenie, kedy im zamestnancov dočasne poskytne personálna agentúra.

Nákup a logistika: Uchádzači uprednostňujú flexibilitu a stabilitu

Aktuálne trendy v sektore nákupu a logistiky zahŕňajú kľúčové oblasti, ako napríklad pokračujúca digitalizácia a automatizácia procesov, udržateľnosť v rámci tzv. zelenej logistiky či analýza dát s využívaním umelej inteligencie. V rámci pracovného trhu pretrváva veľký nepomer medzi ponukou a dopytom. Segment pociťuje výrazný nedostatok profesií ako manažéri dodávateľských reťazcov, analytici logistiky a špecialisti na strategické nákupy. S nárastom dôležitosti digitálnych nástrojov sa menia aj nároky firiem na zamestnancov, ktorí musia byť schopní efektívne pracovať s modernými technológiami a analyzovať dáta. Zo strany kandidátov je však záujem o pozície ako špeditéri a skladoví pracovníci.

Nedostatok vhodných kandidátov a konkurencia viedli k nárastu priemerných miezd. Firmy sa čoraz viac sústreďujú na flexibilné odmeňovacie balíky, ktoré zahŕňajú finančné aj nefinančné benefity. Najnižšie mzdy v tomto segmente majú skladníci – pohybujú sa v rozmedzí 1 200 – 1 500 € napríklad v Bratislave alebo Nitre a 950 – 1 250 € v Prešove. Všade inde zarobí skladník nad 1 000 €. Manažéri nákupu majú mzdové ohodnotenie 3 000 až 4 000 € v Bratislave a v Košiciach, 2 800 až 3 800 v Trnave, približne 2 500 až 3 500 € v Trenčíne a Žiline, 2 800 – 3 500 € v Prešove a 3 000 až 3 500 € v Nitre a Banskej Bystrici.

Inžiniering a výroba: Spoločnosti rozširujú ponuku benefitov

Tento sektor čelí výzvam spôsobeným klesajúcou nezamestnanosťou a narastajúcim dopytom po kvalifikovanej pracovnej sile. Firmy sa snažia obsadiť voľné pracovné miesta zahraničnou pracovnou silou, najmä z nečlenských krajín EÚ a z Ukrajiny, narážajú však na legislatívne prekážky či chýbajúce odborné skúšky kandidátov, bez ktorých ich nemôžu zamestnať. Všeobecný nedostatok zamestnancov zvyšuje tlak na zamestnávateľov, aby zlepšovali svoje ponuky. Mzdy v sektore rastú a firmy sa snažia prilákať zamestnancov aj benefitmi, ako sú príspevky na cestovanie do zamestnania, zabezpečená doprava a väčšie možnosti práce z domu pre manažérske pozície. Menia sa i nároky uchádzačov – rastú najmä ich mzdové očakávania, na inžinierskych pozíciách aj požiadavky na home office. Uchádzači sú tiež menej ochotní cestovať za prácou na veľké vzdialenosti.

Medzi najžiadanejšie profesie v sektore patria PLC programátori, inžinieri kvality, procesní inžinieri a elektrotechnické pozície. Naopak, najväčší pretlak kandidátov je na kontrolórskych pozíciách a na pozíciách v rámci logistiky.

Mzdy profesií vo výrobnej prevádzke, ako sú CNC operátori, obrábači kovov alebo sústružníci začínajú na západe Slovenska od 1 700 € a môžu dosiahnuť až 2 000 €, na východe Slovenska je to od 1 100 do 1 700 €. Strojný konštruktér s viac než 3-ročnou praxou v Bratislave, Trnave alebo Nitre môže mať mzdu od 2 600 do 3 000 €. Smerom na východ Slovenska mzdové ohodnotenie na tejto pozícii klesá a najnižšie je v Prešovskom kraji: 1 600 – 2 000 €.

Stavebníctvo a reality: Zamestnanci preferujú stabilný základ a nefinančné benefity

Trh práce sa v týchto segmentoch vyvíjal rôznymi smermi – kým stavebníctvo čelilo výzvam spojeným s ekonomickou situáciou a technologickými zmenami, realitný trh zažíval oživenie dopytu po profesionálnych službách. Obe odvetvia však spájala potreba adaptácie na nové technológie a zlepšovanie zručností pracovníkov. Pretrváva vysoký dopyt po skúsených projektových manažéroch, prípravároch a projektantoch špecializujúcich sa na inžinierske stavby. Tieto pozície vyžadujú nielen technické znalosti, ale aj schopnosť efektívne riadiť projekty a zabezpečiť ich úspešné dokončenie.

Stavebníctvo sa stretáva s výzvami aj pri obsadzovaní pozícií ako sú stavbyvedúci a projektanti. Aj tu pozorujeme trend zvyšovania miezd, čo je spôsobené rastom subdodávateľských vzťahov a zvýšením počtu živnostníkov a malých firiem. Mzdové ohodnotenie medziročne vzrástlo o približne 5 %. Zamestnávatelia v stavebníctve preferujú kandidátov s miestnym pôvodom, čo znižuje náklady na dopravu a zvyšuje ich sieť kontaktov v regióne. Stavbyvedúci zarobí najviac v Bratislave – od 2 200 do 2 800 € a najmenej v Banskej Bystrici – od 1 900 do 2 500 €. V ostatných regiónoch Slovenska sa mzdové ohodnotenie na tejto pozícii veľmi nelíši a pohybuje sa v rozmedzí od 2 000 do 2 600 €. V rámci projekcie je najvyššie ohodnotený stavebný inžinier alebo statik (napríklad v Bratislave je to od 2 000 do 2 600 €). O niečo menej zarobí projektant a prípravár (ich mzdy začínajú v Bratislave na úrovni 1 700 €, resp. 1 800 €) a najnižšie sú mzdy architektov, ktoré začínajú od 1 500 €. Najvyššie finančné ohodnotenie dosahuje v Bratislave na všetkých troch spomínaných pozíciách sumu 2 600 €.

Súvisiace články:

Nový trend v nábore zamestnancov ušetrí firmám až polovicu času a štvrtinu nákladov Pred Vianocami rastie aj v logistike dopyt po brigádnikoch s digitálnymi zručnosťami Slovenskí zamestnávatelia plánujú viac ľudí prijímať než prepúšťať Turbulencie vo výrobnom sektore zdôrazňujú potrebu celoživotného vzdelávania