Až tri štvrtiny firiem na Slovensku má už dnes problém obsadiť pracovné miesta a takmer polovica by potrebovala počet pracovníkov ešte zvýšiť. Domácich uchádzačov je nedostatok, zamestnávatelia preto volajú po ďalších opatreniach na zjednodušenie zamestnávania cudzincov. To je podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska aj napriek viacerým pozitívnym zmenám často zdĺhavé a byrokraticky náročné.

Nedostatok pracovnej sily, či už kvalifikovanej alebo nekvalifikovanej, patrí k chronickým problémom našej ekonomiky. Podľa údajov Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) chýba aktuálne na Slovensku naprieč odvetviami približne 100 000 pracovníkov. „Až 75 % firiem má problém obsadiť voľné pracovné miesta. Najväčšie ťažkosti v tomto smere hlásia podniky vo výrobe, automobilovom priemysle, logistike, informačných technológiách a zdravotníctve,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka APAS a generálna manažérka personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko.

Aj podľa aktuálneho prieskumu ManpowerGroup plánujú zamestnávatelia v najbližšom období viac ľudí prijímať než prepúšťať. „V poslednom kvartáli roka 2024 očakáva až 40 % zamestnávateľov nárast počtu zamestnancov. Najviac náborov je plánovaných v odvetví dopravy, logistiky a automotive, nasledujú sektory informačných technológií, obchodu a služieb. Pokiaľ ide o regióny, najsilnejší nábor by mal byť na strednom Slovensku,“ upresňuje Z. Rumiz.

Nožnice medzi dopytom a ponukou sa otvárajú. Kde sú rezervy?

Hlad po nových pracovníkoch u nás neustále rastie, Slováci však z trhu práce ubúdajú tempom približne 25 000 ľudí ročne. Dôvodom je nielen starnutie populácie, ale aj odchod kvalifikovaných odborníkov za vyššou mzdou a lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia, kde aktuálne pracuje viac než 300 000 našincov. Aké sú teda možnosti na uspokojenie dopytu zamestnávateľov? Jednou z nich je využitie rezerv na domácom trhu práce, i keď tie pri rekordne nízkej nezamestnanosti, ktorá v októbri dosiahla historické minimum na úrovni 5,8 %, už veľmi veľké nie sú.

Podľa ministra práce Erika Tomáša by sa z približne 126 000 poberateľov dávok v hmotnej núdzi mohlo na pracovnom trhu umiestniť takmer 50 000, no tento počet nie je dostatočný ani na pokrytie aktuálnych potrieb zamestnávateľov. Firmy navyše avizujú nové nábory pracovníkov. Hoci ďalšou možnosťou je prilákať späť domov Slovákov zo zahraničia, je evidentné, že bez cudzincov už naša ekonomika nebude schopná prosperovať. Aj preto sú podľa odborníkov z APAS nanajvýš dôležitou otázkou ďalšie zmeny v oblasti ich zamestnávania. „Zamestnávanie cudzincov je jedným z mála riešení, ktoré aktuálne pomáha zmierniť akútny nedostatok pracovníkov. Zamestnávanie ľudí z tretích krajín je však pre zamestnávateľov na Slovensku často zdĺhavé a byrokraticky náročné,“ konštatuje prezidentka APAS.

Navýšenie počtu národných víz bolo vítané, no nemalo by ostať osamotené

Aspoň dočasné zmiernenie problému s nedostatkom pracovnej sily, a to najmä v kritických odvetviach ako je výroba a logistika, umožňuje firmám súčasný program národných víz. Ten však podľa odborníkov na personalistiku nepokrýva potreby trhu z viacerých dôvodov. V prvom rade je evidentné, že aktuálny počet víz nestačí na pokrytie dopytu. Pôvodná kvóta 10-tisíc, ktorú určila vláda nariadením, sa vyčerpala už v auguste, a hoci jej ďalšie zvýšenie na 25-tisíc na rok 2024 bolo vítaným opatrením, na pracovnom trhu, kde chýba približne stotisíc pracovníkov, zrejme ani toto číslo nepostačí na pokrytie akútneho nedostatku.

„Potreby trhu práce naznačujú, že by bolo vhodné zvýšiť kapacitu národných víz ešte výraznejšie,“ hovorí Zuzana Rumiz a pokračuje: „Ďalším obmedzením programu je, že sa primárne zameriava na konkrétne profesie, čo limituje flexibilitu zamestnávateľov. Rozšírenie okruhu oprávnených pozícií by pritom umožnilo pokryť dopyt aj v ďalších odvetviach. Navyše mnoho zamestnávateľov stále nedokáže tento program efektívne využívať, čo by mohla odstrániť lepšia komunikácia zo strany štátu, najmä pre malé a stredné podniky. Uvítali by sme tiež digitalizáciu pri spracovaní žiadostí, čím by sa proces zefektívnil, eliminovali by sa časové straty a zvýšila transparentnosť.“ Podľa Z. Rumiz je teda kľúčové nielen zvýšenie počtu víz, ale aj zefektívnenie procesu ich udeľovania a posilnenie infraštruktúry, ktorá zamestnávanie cudzincov podporí.

Na zmeny v legislatíve o zamestnávaní cudzincov je potrebné nadviazať

Viacero pozitívnych zmien, ktoré reagovali na akútnu potrebu zrýchliť procesy spojené so zamestnávaním cudzincov, priniesla novela zákona o službách v zamestnanosti platná od polovice júla 2024.

„Medzi jej hlavné prínosy patrí zníženie administratívnych bariér v niektorých fázach procesu, a tým aj rýchlejšie spracovanie žiadostí, čo zamestnávatelia hodnotia ako krok správnym smerom. Jasnejšie pravidlá pre agentúry zároveň zefektívnili spoluprácu medzi agentúrami práce a zamestnávateľmi, čím sa nábor zahraničných pracovníkov tiež uľahčil. Novela reflektuje aj dopyt na trhu a zrýchľuje proces pri kvalifikáciách, pri ktorých je nedostatok najväčší, napríklad vo výrobe a v zdravotníctve,“ oceňuje Zuzana Rumiz, no zároveň dodáva: „Skúsenosti firiem však naznačujú, že implementácia novely nie je vždy jednotná a efektivita zmien závisí od konkrétnych regionálnych úradov, pričom zamestnávatelia naďalej volajú po ďalších reformách.“

Ďalšia novela zákona o službách v zamestnanosti, ktorá vstúpi do platnosti od 1. 12. 2024, umožní zamestnávať štátnych príslušníkov tretej krajiny ešte pred udelením prechodného pobytu nielen firmám, ale aj agentúram dočasného zamestnávania. To by malo urobiť tento spôsob získavania pracovníkov pre spoločnosti opäť o niečo rýchlejším a jednoduchším. Prezidentka APAS však nabáda k pokračovaniu v zmenách.

„Jedným zo spôsobov, ako zamestnávanie cudzincov zjednodušiť, by bolo aj zlepšenie koordinácie medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami, ako sú cudzinecká polícia a úrady práce. Zjednodušenie vízového procesu, rýchlejšie vybavenie pracovných povolení a digitalizácia administratívy by taktiež celý proces urýchlili a zároveň by zlepšili motiváciu kandidátov. Prínosné by bolo aj zjednotenie pravidiel pre zamestnávanie cudzincov v rámci EÚ a stanovenie jasných a prehľadných kritérií na zamestnávanie v nedostatkových profesiách,“ pripomína Z. Rumiz.