Na Slovensku dnes pracuje už viac než 135-tisíc cudzincov, čo predstavuje takmer 7 % pracovnej sily. Podiel zahraničných pracovníkov stúpa najmä v priemysle, logistike a službách, no pribúdajú i vysokokvalifikované profesie. Aj u nás sa tak prejavuje trend, ktorý je v susednej Českej republike evidentný už dlhšie. Podľa odborníkov z personálnej agentúry Grafton Recruitment a GiGroup rastie v tejto súvislosti dôležitosť adaptácie ľudí prichádzajúcich zo zahraničia.
V septembri 2025 bolo na Slovensku zamestnaných 135 195 cudzincov, z čoho približne dve tretiny pochádzajú z tretích krajín. Podľa údajov ÚPSVaR a Inštitútu zamestnanosti ide o historicky najvyššie číslo, ktoré zodpovedá približne 6,8 % všetkých zamestnancov. Najsilnejšou skupinou sú Ukrajinci s viac než 50-tisíc pracovníkmi, nasledujú Srbi, Indovia, Česi a Rumuni. Mimoriadne dynamicky rastie najmä počet Indov – len v priebehu roka 2025 sa takmer strojnásobil a v mnohých fabrikách už tvoria významnú časť produkčných tímov.
Vývoj na Slovensku kopíruje európsky trend
Podľa ŠÚ SR dosiahla miera nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2025 úroveň 5,3 %. Ide síce o mierny medziročný nárast, stále však o veľmi nízke hodnoty. Dôsledok v praxi je zjavný: naprieč odvetviami pretrváva nedostatok kandidátov, najmä na operatívnych a technických pozíciách. „Firmy to pociťujú denne. Práce je na Slovensku našťastie ešte stále dostatok, no chýbajú ľudia, ktorí by ju urobili. Preto bude význam náboru zo zahraničia aj naďalej rásť,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. „Bez cudzincov sa však do budúcna nezaobíde nielen Slovensko, ale celá Európa. Nepriaznivú demografiu – nízku pôrodnosť a starnutie populácie – totiž nevieme zvrátiť v horizonte niekoľkých rokov,“ dodáva.
Skúsenosť Českej republiky ukazuje, kam sa zrejme bude posúvať aj náš trh. Kým Slovensko sa len približuje k 7% podielu zahraničných pracovníkov, v Česku už cudzinci tvoria viac než 15 % všetkých zamestnancov. Český trh je pre cudzincov atraktívnejší nielen pre vyššie mzdy, ale aj vďaka efektívnejším vízovým režimom a cieleným vládnym programom na nábor z tretích krajín. „Česi ukázali, že pri dobrej spolupráci štátu a firiem sa dá celý proces výrazne zrýchliť bez straty kontroly. Na Slovensku sa situácia zlepšuje, no digitalizácia a dostupnosť termínov na cudzineckej polícii ostávajú slabými miestami,“ konštatuje Malo.
Adaptácia ako rozhodujúci faktor úspechu
Pri nábore zahraničných pracovníkov je kľúčom odstránenie byrokracie a digitalizácia procesov, pri ich udržaní však rozhoduje predovšetkým adaptácia – teda to, ako rýchlo a bezpečne sa noví ľudia zorientujú v práci, porozumejú očakávaniam a zapoja sa do tímu. Táto fáza je čoraz náročnejšia najmä preto, že k nám častejšie prichádzajú uchádzači z kultúrne vzdialenejších krajín s iným jazykom, zvyklosťami a pracovnými štandardmi. Úspech náboru sa preto nemeria rýchlosťou podpisu zmluvy, ale
integráciou pracovníka, to znamená jeho schopnosťou fungovať v pracovnom kolektíve a žiť v novom prostredí. „Aj my vidíme, že firmy sa učia s cudzincami pracovať systematicky – nie ako s dočasným riešením, ale ako s bežnou súčasťou pracovnej sily,“ dopĺňa Martin Malo.
Túto fázu reflektuje aj služba Employee Care od Graftonu a GiGroup, ktorá poskytuje ucelený servis od zabezpečenia ubytovania, dopravy a tlmočenia cez úvodné školenia až po pravidelné kontroly po nástupe. „Zahraničný pracovník potrebuje spoľahlivú oporu a komunikáciu v jazyku, ktorému rozumie. Rovnako dôležité je však aj pripraviť jeho slovenských kolegov – vysvetliť im kultúrne rozdiely a vytvoriť priestor na vzájomné pochopenie,“ upozorňuje Malo. Takto nastavená adaptácia znižuje fluktuáciu, predchádza konfliktom, skracuje čas do plnej produktivity a stabilizuje výkon tímov. A skúsenosti z praxe ukazujú, že práve kvalita integrácie oddeľuje firmy, ktoré si cudzincov udržia dlhodobo od tých, ktoré o nich po pár mesiacoch prichádzajú.
Z krátkodobého riešenia dlhodobá stratégia firiem
Z najnovšej štatistiky ÚPSVaR vyplýva, že cudzinci sa na Slovensku najčastejšie uplatňujú vo výrobe, logistike, stavebníctve a službách, pričom väčšinu tvoria operátori, montážnici a pomocní pracovníci. Postupne však pribúdajú aj kvalifikovaní remeselníci a technickí špecialisti, ktorí sa stávajú stabilnou súčasťou tímov. Firmy pritom čoraz viac vnímajú zahraničných zamestnancov nie ako krátkodobé riešenie, ale ako dlhodobý zdroj rozvoja a rastu.
Najrýchlejšie u nás rastú komunity pracovníkov z Indie, Srí Lanky a Filipín, čo zodpovedá trendu v okolitých krajinách vrátane Česka a Maďarska. Podľa odborníkov z Graftonu a GiGroup sa Slovensko môže v najbližších rokoch priblížiť k pätnásťpercentnému podielu zahraničnej pracovnej sily, tempo tohto rastu však bude závisieť od dvoch vecí – zrýchlenia povoľovacích procesov a systematickej integrácie pracovníkov do domáceho prostredia. „Trh práce sa globalizuje a Slovensko sa tomuto trendu nevyhne. Čím skôr nastavíme transparentné a predvídateľné pravidlá pre zamestnávanie cudzincov, tým lepšie sa vyrovnáme s nedostatkom pracovníkov,“ uzatvára Martin Malo.
