Prieskumy personálnej agentúry Grafton ukazujú, ktorý študijný smer im otvára najlepšie šance na uplatnenie v praxi, odborníci však zároveň zdôrazňujú, že samotný titul dnes už nestačí. Rozhodujúca je kombinácia kvalitného vzdelania, praxe a schopnosti reagovať na technologické zmeny.
Podľa dát Štatistického úradu SR študovalo v roku 2024 na vysokých školách na Slovensku takmer 137 000 študentov, z toho dennou formou približne 112 000. Asi 22 000 z nich prichádza zo zahraničia a naopak, viac než 30 000 slovenských vysokoškolákov študuje podľa Inštitút vzdelávacej politiky v zahraničí.
Necelá štvrtina všetkých študentov (23 %) na slovenskom terciárnom stupni je zapísaných v programoch STEM (science, technology, engineering, mathematics), kde je priemer EÚ je necelých 27 %. So záujmom o vedecké a technické odbory teda nie sme na tom u nás najhoršie.
„Slovenský pracovný trh však aj napriek tomu dlhodobo bojuje s nedostatkom technicky vzdelaných ľudí,“ upozorňuje Jitka Kouba, marketingová riaditeľka Grafton Recruitment a GiGroup. „Zamestnávatelia pritom o týchto absolventov nielen stoja, ale ponúkajú im aj nadpriemerné mzdové i kariérne podmienky. Zároveň tiež vidíme, že iba samotné vyštudovanie technického odboru dnes už nestačí,“ upozorňuje J. Kouba.
Prax je kľúčová, titul rozhoduje čoraz menej
Z prieskumu Graftonu vyplýva, že výška nástupnej mzdy absolventov aj rýchlosť ich uplatnenia na trhu práce dnes závisí najmä od praktických skúseností získaných počas štúdia, či už formou stáží, trainee programov alebo relevantných brigád. Rozdiely medzi bakalárskym a magisterským vzdelaním hrajú menšiu rolu než v minulosti, zatiaľ čo význam jazykových znalostí, digitálnych zručností a schopnosti učiť sa nové veci rastie naprieč odbormi.
„Firmy sú dnes otvorené náboru absolventov, hľadajú však takých, ktorí už majú základnú prax a dokážu sa rýchlo zapojiť do chodu organizácie. Čisto teoreticky pripravený absolvent má na trhu práce výrazne zložitejší štart, a to bez ohľadu na odbor,“ vysvetľuje Jitka Kouba.
Technické s realistickými očakávaniami
Technické a výrobné odbory, automatizácia a elektrotechnika, strojárenské, stavebné či zdravotnícke smery alebo špecializované oblasti IT patria z pohľadu trhu práce aj naďalej medzi najžiadanejší okruhy štúdia. Ich absolventi si zamestnanie nachádzajú rýchlejšie a môžu počítať s nadpriemerným finančným ohodnotením už na začiatku kariéry.
Mení sa však štruktúra dopytu. Najmä v IT ubúdajú tradičné juniorské pozície, ktoré často nahrádza automatizácia alebo nástroje umelej inteligencie. Pretlak uchádzačov sa týka predovšetkým absolventov bez praxe alebo po krátkych rekvalifikačných kurzoch.
„Umelá inteligencia výrazne mení podobu práce, a to aj v odboroch, ktoré boli ešte donedávna považované za stávku na istotu. Pri technickom vzdelaní dnes platí dvojnásobne, že bez praxe a hlbšej špecializácie nemusí byť vstup na pracovný trh jednoduchý,“ dopĺňa Jitka Kouba.
Humanitné odbory nie sú bez šance
Absolventi humanitných odborov čelia na pracovnom trhu vyššej konkurencii a zamestnanie si obvykle hľadajú dlhšie. Rozdiely medzi jednotlivými špecializáciami sú však významné. Dobré uplatnenie nachádzajú napríklad absolventi psychológie, pedagogiky, sociálnych služieb alebo jazykovo vybavení odborníci v podnikových službách. Naopak, absolventi odborov bez jasného praktického presahu sa uplatnenia ťažšie.
„Humanitné vzdelanie samo osebe nie je problém. Kľúčové však je, čím ho študent doplní – či už ide o jazyky, prácu s dátami, technológiami a AI, alebo o konkrétnu prax. Práve kombinácia zručností dnes rozhoduje,“ zdôrazňuje Jitka Kouba. Skúsenosti podľa nej ukazujú, že humanitný študent by mal ovládať angličtinu minimálne na úrovni C1 a ďalšie dva jazyky ideálne na B2.
Rozdiely v mzdách sú aj niekoľko stoviek eur
Atraktivitu jednotlivých študijných odborov pre trh práce naznačuje aj mzdové ohodnotenie. Napríklad absolvent vysokej školy, ktorý sa uchádza o prácu programátora, má nielen v Bratislave, ale takmer na celom Slovensku šancu na mzdu 1 500 – 2 000 €, iba v Prešovskom kraji je to 1 300 – 1 700 €. Veľmi podobne je na tom aj elektrotechnický konštruktér, ktorý môže v Bratislave získať nástupnú mzdu v rozmedzí 1 500 až 1 900 € a na zvyšku Slovenska 1 300 až 1 800 €.
O niečo horšie zarobí absolvent ekonomického smeru, ktorý sa rozhodne pre dráhu účtovníka. Prakticky v celej krajine môže mať nástupnú mzdu medzi 1 300 a 1 500 €, v Bratislave 1 400 až 1 600 €. Začínajúci bankový úradník s rovnakým vzdelaním však dostane o 200 až 300 € menej.
Aj mzdy v marketingu, HR či zákazníckych službách, kam často smerujú absolventi humanitných odborov, sa pohybujú na podobnej alebo o niečo nižšej úrovni. V Bratislave môže napríklad špecialista na sociálne médiá uvažovať o nástupnej mzde 1 300 – 1 500 €, rovnako ako recruiter. V zákazníckych službách tu začínajú absolventi na sume 1 100 €. Mzdy absolventov stredoškolákov sú pritom na spomínaných „humanitných“ pozíciách často rovnaké ako mzdy vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, alebo len o málo nižšie.
Ako si vybrať odbor s ohľadom na budúcnosť
Podľa odborníkov z Grafton Recruitment majú najväčšiu šancu na uplatnenie aj z dlhodobého hľadiska obory, ktoré umožňujú široké využitie naprieč sektormi a zároveň nie sú jednoducho nahraditeľné automatizáciou. Popri technických profesiách sem patrí tiež zdravotníctvo, financie zamerané na dáta a reguláciu nebo roly kombinujúce odborné znalosti s komunikáciou a kritickým myslením. Medzi perspektívne odbory sa radia aj sociálne služby. Ich význam posilňuje starnutie populácie i fakt, že ľudský faktor tu nemožno jednoducho nahradiť technológiami.
