Vychystávanie je operácia, do ktorej sa v sklade najviac zapája ľudská práca a zároveň sa na nej najskôr prejaví každá chyba v procese. Možností, ako ho zorganizovať, je dnes celý rad, od papierového zoznamu cez skener a hlasové navádzanie až po roboty, ktoré tovar privezú k pracovníkovi. Poradie týchto možností však nie je rebríček od najhoršej po najlepšiu.
Prinášame vám článok z najnovšieho vydania časopisu Systémy Logistiky 108 (júl – september 2026). Je to ochutnávka originálneho obsahu, ktorý nájdete každé tri mesiace v tlačenom časopise. Nechodí vám časopis? Registrujte sa na odber a nezmeškajte žiadne vydanie.
Skúsenosti z distribúcie liekov, z módy, z multiklientskej logistiky aj od dvoch dodávateľov riešení ukazujú, že o voľbe rozhoduje skladba sortimentu, objem objednávok, dostupný priestor a personál. A tiež to, že prevádzka, ktorá zvládne ručné vychystávanie naozaj dobre, sa k návratnosti automatizácie dopracúva ťažšie než tá, ktorá má v procesoch rezervy.
Jeden sortiment, viac režimov
Prvé rozhodnutie padá pri rozdelení tovaru do skupín, ktoré sa spracúvajú odlišne. „V distribúcii liekov neexistuje jedno riešenie pre celý sortiment. Každá skupina produktov si vyžaduje odlišný prístup podľa obrátkovosti, objemu a charakteru objednávok,“ hovorí Helena Líšková, riaditeľka logistiky spoločnosti Dr. Max. Vysokoobrátkové položky smerujúce vo väčších množstvách do veľkých lekární sa v jej prevádzkach vyskladňujú po kartónoch, čo umožňuje rýchlu manipuláciu. Pri menších lekárňach a objednávkach na niekoľko kusov konkrétneho lieku nastupujú systémy A-frame, ktoré pripravia jednotlivé balenia bez manuálneho zásahu.
A-frame v seneckom distribučnom centre spracuje až 10 000 balení liekov za hodinu, celé centrum denne vyskladní viac ako 100 000 kusov a obe centrá spoločnosti v Senci a Košiciach spolu odbavia mesačne vyše 4 milióny krabičiek. Tretiu skupinu tvoria nízkoobrátkové položky, zdravotnícke pomôcky a produkty s nižšou frekvenciou výdaja, pri ktorých zostáva rozhodujúci človek. „Zamestnanec vykonáva samotný odber tovaru, no systém ho presne naviguje k správnej pozícii a potvrdzuje správnosť výberu, čím sa minimalizuje riziko chyby a zároveň sa zrýchľuje celý proces,“ opisuje Helena Líšková nasadenie svetelného a hlasového navádzania pri tejto časti sortimentu.
Iný typ zložitosti prináša móda, kde sa jeden model rozpadá na desiatky variantov. Riešenie sa začína v dátach a v layoute, nie v technike. „Každá veľkosť má svoje jedinečné artiklové číslo a, samozrejme, aj EAN kód. Ďalej sa snažíme nastaviť logistické procesy tak, aby sa možnosť chyby minimalizovala. Napríklad spomínané veľkosti pri produkte v jednej farbe naskladňujeme do iných lokácií. Tým pri následných procesoch, ako je pick a expedícia, prakticky eliminujeme možnosť chyby a zrýchlime aj samotný proces,“ vysvetľuje Lukáš Baudyš, Logistics Director spoločnosti VERMONT Services Slovakia.
Kto dostane ktorú objednávku
Keď je sortiment rozdelený, prichádza otázka, podľa čoho systém prideľuje prácu jednotlivým pracovníkom. Rieši sa pri každom projekte bez ohľadu na použitú techniku. „Počas implementácie akéhokoľvek vychystávacieho mechanizmu, či už ide o terminál, hlasové vychystávanie, alebo pick-by-light, je jednou zo základných vecí stanovenie priorít a prideľovanie úloh,“ konštatuje Petra Tylová, Head of Logistics spoločnosti Sluno. Hlavnými parametrami sú podľa nej časová priorita objednávky a použitá technika, druhotne systém pracuje s vyťaženosťou používateľa a s ďalšími kritériami vrátane hmotnostných limitov, ktoré zabraňujú prideleniu ťažkých dávok nad zákonnú hranicu.
Zákaznícke úpravy tohto mechanizmu sú bežné, no nie každá z nich sa vyplatí. „Skúsenosti sú však také, že sa málokedy oplatí preskakovať časovú prioritizáciu vychystávania a predradiť jej napríklad zručnosť skladníkov,“ dodáva Petra Tylová. Prioritizácia sa netýka len jednotlivých pracovníkov, ale aj celých tokov s odlišným denným rytmom. Zásobovanie predajní a e-shopové objednávky sú toho typickým prípadom.
Vermont ich vo svojom automatizovanom systéme drží oddelene. Úlohy na doplnenie predajní vznikajú v noci po zatvorení prevádzok, po kontrole zásob a zohľadnení zásobovacích priorít, zatiaľ čo objednávky koncových zákazníkov systém zbiera priebežne a spracúva v pravidelnom takte až do času uzávierky. „Nemáme teda z prevádzkového hľadiska potrebu tieto toky spájať,“ hovorí Lukáš Baudyš. Obidva režimy využívajú tú istú infraštruktúru, líšia sa len tým, kedy a v akom poradí vznikajú expedičné úlohy.
Prah, pri ktorom sa investícia vráti
V multiklientskom sklade sa rovnica počíta inak než v prevádzke jedného zadávateľa. Rozhodujúca je skladba objednávok a to, ako veľmi sa profil tovaru medzi klientmi líši. „V našich logistických centrách uplatňujeme hybridný model vychystávania, ktorý spája prehľadnosť fyzických procesov s okamžitou digitálnou kontrolou,“ opisuje Tibor Majzún, managing director spoločnosti cargo-partner Slovensko. Operátori pracujú so systémom WMS prostredníctvom skenerov a čiarových kódov, papierová forma slúži ako vizuálna kontrola priamo na ploche a presnosť skladových operácií na úrovni 99 percent potvrdil aj audit automotive klienta v logistickom centre v Dunajskej Strede.
Rozmery, hmotnosť aj spôsob balenia sa v takom sklade menia od projektu k projektu, a preto jednoduchšie pomôcky zostávajú v hre. „V prípade našich skladov na Slovensku, kde sa profil tovaru medzi klientmi líši, zostáva flexibilné riešenie v podobe papiera a skenera často efektívnejšie. Dokáže sa totiž jednoducho prispôsobiť individuálnym požiadavkám každého klienta bez veľkej vstupnej investície,“ vysvetľuje Tibor Majzún. Konkrétny prah pomenúva číslom: v bratislavskej Petržalke sa objem pohybuje okolo 100 až 150 objednávok denne, pričom automatizácia podľa neho dáva zmysel pri 500 a viac objednávkach za deň.
Pohľad dodávateľa riešení tento výpočet dopĺňa z opačnej strany a vedie k záveru, ktorý pôsobí proti intuícii. „Čím viac je sklad manuálne zručný a optimalizovaný, tým horšie vychádza nasadenie technológie. Automatizácia je stále veľmi nákladná, a pokiaľ má zákazník manuálne procesy zefektívnené na maximum, potom býva návratnosť technológie veľmi dlhá,“ upozorňuje Petra Tylová. Firmy podľa nej siahajú po automatizácii najmä preto, že im chýba priestor a automatizované systémy dosahujú vyššiu hustotu zaskladnenia, v okolí distribučného centra nenachádzajú kvalifikovaný personál a jednoduchšie sa im investuje do techniky, než riešiť výpadky pre nedostatok pickerov.
Rozdiel v prínose pritom závisí od toho, či firma mení iba technológiu, alebo celý proces. Pri veľkom retailovom zákazníkovi, kde Sluno vymenilo celé WMS, prepracovalo procesy a nasadilo hlasové vychystávanie, dosiahol nárast produktivity približne 50 percent. U zákazníka, ktorý mal procesy nastavené dobre a išlo len o výmenu terminálov za hlas, sa efektivita zvýšila v priemere o 12 percent.
Tovar prichádza za pracovníkom
Spoločným menovateľom väčšiny automatizovaných riešení je obrátenie pohybu v sklade: namiesto pracovníka sa presúva tovar. Cargo-partner tento princíp využíva pri viedenskom letisku, kde systém autostore na ploche 500 metrov štvorcových pojme takmer 15 000 boxov a obsluhuje ho sedem robotov doručujúcich položky priamo zamestnancom. Rovnaká logika stojí aj za vertikálnymi výdajnými systémami.
Profil, pre ktorý sa toto riešenie hodí, je úzko vymedzený. „Riešenie pomocou automatizovaného skladu Modula je najvhodnejšie pre spoločnosti s vysokým počtom SKU s malými až stredne veľkými položkami,“ uvádza Marek Maťovčík, výkonný riaditeľ spoločnosti systech Group. Ide o malé diely, komponenty, elektroniku alebo spojovací materiál s vysokou frekvenciou pickov a požiadavkou na presnosť. Podľa údajov dodávateľa sa čas na jeden pick znižuje o 30 až 80 percent a prejdená vzdialenosť o 70 až 95 percent, pričom pri kombinácii s pick-to-light alebo čítačkou čiarových kódov klesá chybovosť o 50 až 99 percent.
Ďalšou vývojovou vrstvou sú mobilné roboty, ktoré samotný odber preberajú od človeka. Skupina Dr. Max rozširuje flotilu robotov Brightpick Autopicker o 44 jednotiek do Ostravy a Bratislavy, čím sa ich celkový počet vyšplhá na 74. V pražskom sklade spoločnosti viapharma pracuje 30 robotov, ktoré spracujú 20 000 položiek denne, znížili objem manuálnej práce pri vychystávaní o 95 percent a zvýšili kapacitu skladu o 40 percent.
Keď objednávky prídu naraz
Sezónne výkyvy sú skúškou každého nastavenia. Vo farmaceutickej distribúcii sa nápor nedá vyriešiť len pridaním ľudí, preto sa ťažisko presúva do prípravy. „Nehodnotíme len historickú spotrebu produktov, ale zohľadňujeme aj sezónnosť, vývoj počasia, výskyt ochorení či ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť správanie zákazníkov,“ hovorí Helena Líšková o prognostických modeloch, ktoré firma využíva. Produkty s očakávaným rastom dopytu sa naskladňujú vo vyšších objemoch a presúvajú na strategické pozície, pričom najobrátkovejšie položky daného obdobia sústreďuje spoločnosť do samostatných sezónnych zón.
V móde má špička podobu výpredajovej vlny, ktorá zvyšuje počet objednávok aj podiel vratiek. Príprava sa začína dávno pred ňou a týka sa aj úloh, ktoré s akciou nesúvisia. „Pred štartom veľkej akcie si predpripravíme iné expedičné úlohy, napríklad závozy do predajní a pre veľkoodberateľov. Pracovníci ovládajú všetky kľúčové pracoviská, takže ich vieme posúvať tam, kde je ich aktivita viac potrebná,“ opisuje Lukáš Baudyš. Rovnako dôležitá je podľa neho komunikácia smerom von. Pri akcii na obuv sa v predstihu navyšuje zvozová kapacita u dopravcov a pripravuje sa baliaci materiál.
Nie každá prevádzka pritom zápasí s nárazovým rastom. V automotive a priemyselnej logistike prichádza opačný cyklus v podobe plánovaných odstávok výroby, ktoré objem dočasne znížia. „Počas odstávok dokážeme flexibilne presúvať personálne kapacity medzi projektmi podľa aktuálnej potreby, upravovať zmeny a pokojnejšie obdobie využiť na realizáciu inventúr, preventívnej údržby technológií či odborných školení našich tímov,“ hovorí Tibor Majzún. Kritické je zosúladiť kapacity vtedy, keď sa odstávky viacerých klientov prekryjú, a pripraviť plán na obdobie tesne po ich skončení, keď partneri dobiehajú nazhromaždený tovar.
Ani najlepšie zorganizovaná špička však neposunie fyzické parametre zariadenia. Kapacitu vertikálneho systému napríklad určuje počet výdajných okien, rýchlosť manipulátora a veľkosť zásuviek, k tomu slotting, dávkovanie a zaučenie operátorov. „Softvér a organizačné opatrenia dokážu významne zvýšiť efektívnu priepustnosť až do hranice, ktorú určí mechanická kapacita. Za výkonmi nad touto hranicou už treba buď viac paralelizácie, alebo externé opatrenia,“ uzatvára Marek Maťovčík. Inými slovami, prvá vlna zlepšení sa dá získať bez investície do železa. Druhá už nie.
