V priemyslových prevádzkach sa posuvné regály používajú najčastejšie pre ukladanie menších dielov, ale v skladoch sa inštalujú aj pojazdné paletové regály. Princíp podvozku zostáva rovnaký, rozdielom v účele skladovania zodpovedá typ nadstavby. Posuvné regálové systémy sa všeobecne vzaté, používajú najmä tam, kde je treba ušetriť miesto – vhodné pôdorysné riešenie môže úložnú kapacitu zvýšiť až na dvojnásobok, posunom regálov po koľajniciach v podlahe je možné vytvoriť uličku práve tam, kde ju práve potrebujeme.
Koľajnice sa dodávajú v dvoch prevedeniach. Tie masívnejšie pre regály s väčšou nosnosťou v archívoch alebo priemyslových prevádzkach bývajú zaliate v podlahe. Pre kancelárie, kde stačí menšia nosnosť regálov a ľudia sa tam trvalo pohybujú, sú bežné ľahšie hliníkové koľajnice s falošnou podlahou napríklad z drevotriesky. Regály môžu byť otvorené, ale v ponuke dodávateľov sú aj regály opláštené alebo utesnené proti prachu, pričom materiál plášťov si zákazník môže vybrať podľa ponuky sám tak, aby ich vzhľad korešpondoval napríklad s nábytkom v kancelárii. Pre vybavenie archívov a kancelárií sa najčastejšie dodávajú regály lakované, pre priemyslové prevádzky sa používajú pozinkované.
Najčastejšie bývajú systémy policové, ale nie bez výnimiek – v prvom rade záleží na tom, čo zákazník potrebuje skladovať. V poslednej dobe sa pracuje napríklad na zdokonalení regálových systémov pre inštitúcie typu múzeí, ktoré potrebujú výsuvné rámy pre obrazy, špeciálne police na minerály, na porcelán, zásuvkové skrine uchovávajúce v regáloch napríklad i nábytok. Aj policové systémy sú však variabilné, ich súčasťou môžu byť deliče z rôznych materiálov alebo rôzne konfigurácie (priečne i pozdĺžne) opäť s ohľadom na potreby zákazníka. Výnimkou nie sú ani systémy závesné.
Posun regálov môže prebiehať v manuálnom režime, alebo na elektrický pohon. Manuálne ovládanie je založené na reťazovom systéme spojenom s ovládacou ružicou, ale celý pohon je možné sprevodovať tak, že nie je žiadny problém ručne posúvať regál s celkovou hmotnosťou 30 alebo aj 40 ton. Pri posune pritom nedochádza k preklzávaniu, pretože reťaze sú pevne zafixované do podlahy vedľa vodiacich koľajníc. Elektrický pohon už ponúka väčší komfort. Je možné ho cez počítač napojiť na bezpečnostný či požiarny systém budovy alebo naprogramovať posuvy napríklad na nočnú dobu s ohľadom na vetranie archiválií a pod., nehovoriac o tom, že si užívateľ môže zadať otvorenie určitej uličky v predstihu tak, aby potom nemusel čakať. Oba systémy majú zabezpečenú fixáciu v požadovanej polohe regálu. Pri mechanickom pohone je riešená ovládačom v strede mechanického ovládacieho kolesa, pri elektrickom brzdiacim systémom so spojkou.
Pred zahájením projektovej prípravy dodávateľ najprv zmeria priestor, v ktorom chce zákazník regálový systém prevádzkovať, a to s ohľadom na pôdorysnú a výškovú dispozíciu, a zistí nosnosť podlahy. Ďalej musí presne vedieť, čo sa do regálov bude zakladať a v akom systéme. Ide napríklad o to, koľko ľudí bude mať k regálom prístup, či si želá prevádzkovateľ zabezpečovací systém napríklad formou elektronických kartičiek, spojenie určitých regálov uzamykacím zariadením a pod. Až potom sa môže pristúpiť k rozhodovaniu o najvhodnejšom pôdorysnom riešení.
Je samozrejme rozdiel, či sa projektuje regálový systém pre umiestnenie v už existujúcej staršej budove alebo sa navrhuje kompletné riešenie vrátane stavebnej časti. Zatiaľ čo v poslednom menovanom prípade je možné ľahko prispôsobiť budovu požadovaným parametrom regálového systému, u starších budov často vznikajú problémy predovšetkým v dvoch aspektoch. Napríklad stĺpy uprostred miestnosti môžu obmedziť možnosti ideálneho pôdorysného riešenia a musí sa použiť kombinácia posuvných regálov so stacionárnymi, čo úsporu miesta limituje. A druhým problémom niekedy býva nosnosť podlahy, s ktorou súvisí aj jej prehyb. Ak totiž prehyb podlahy prekročí stanovenú normu (1 mm na 1 m), hrozí, že sa regály začnú posúvať k sebe. Pre zamedzenie tohto rizika existujú dve riešenia – buď sa projektujú regály s menšou nosnosťou, alebo sa podlaha dodatočne vystuží železobetónovou doskou. Ďalšou možnosťou je oceľová konštrukcia na strope.
Nosnosť podlahy je jedným z kritérií pre projektovanú výšku regálov, ďalším je potom pomer šírky k výške, a to predovšetkým s ohľadom na stabilitu. Napríklad pre archívy sa bežne používajú obojstranné regály so šírkou 600 mm, čomu zodpovedá výška 2500 mm bez zvláštneho zabezpečenia proti preklopeniu. Pri vyšších regáloch okolo troch metrov sa už zabezpečenie musí urobiť. Ide buď o špeciálne háčiky v koľajniciach, alebo o ďalšiu koľajnicu v strope, do ktorej je regál ukotvený.
Ak by zákazník požadoval ešte väčšiu výšku regálov, už aj v Slovenskej republike sa začína používať systém dvojpodlažných regálov, ktorý zaručuje výšku do 4,5 m so schodmi a medzipodlahou, ktorá je pripevnená k regálu a posúva sa zároveň s ním. Zariadenie ovládajúce posun regálu je pritom umiestnené na oboch podlažiach.
Posuvné regálové systémy sa väčšinou dodávajú v dopredu daných rozmerových moduloch, niektorí dodávatelia však vychádzajú v ústrety aj individuálnym požiadavkám zákazníkov, pretože disponujú vybavením, ktoré umožňuje vyrobiť limitované série regálov atypických rozmerov napríklad pre špeciálne druhy archiválií.
