V posledných dňoch sa u nás hovorí o troch veciach – o prezidentských voľbách, o brexite a o kríze. Tak poďme pekne po poriadku. Hlavou štátu sa stala Zuzana Čaputová, relatívne mladá žena, ktorá v kampani na nikoho neútočila a dokázala, že aj so slušnosťou sa dá u nás preraziť. Síce expremiér zdesene zareagoval, že ide o víťazstvo ultraliberalizmu, ale viac než milión voličov si myslel niečo iné. Ťažko povedať, aká bude Čaputová prezidentkou, ale jedno je isté, budeme mať najkrajšiu hlavu štátu – minimálne v Európe.

Z brexitu sa stala fraška. 29. marca mala Veľká Británia opustiť Európsku úniu, ale nestalo sa tak. A kedy sa tak stane, nevie nikto. Britskí poslanci sa totiž správajú ako malé deti. Nechcú brexit bez dohody, ale dohodnúť sa im nedarí. Isté je tak iba jedno – že nič nie je isté.

O kríze sa už narozprávalo a popísalo toľko, že človek sa bojí pomaly otvoriť aj konzervu, ako hovorí známy vtip. Magické slovko kríza pravdepodobne zakomponovali aj mamičky do uspávaniek, takže sa dá čakať, že to bude prvé slovo, ktoré dieťa povie. Ale ako je to vlastne naozaj? Nevedia to ani dobre platení ekonomickí analytici, ktorí sú schopní bez začervenania povedať trikrát do týždňa niečo iné. Serióznejšie sa už zdajú byť aj veštice po telefóne.