Nedávne spomalenie nemeckej ekonomiky sprevádzané znateľným prepadom produkcie automobilov môže predstavovať problém aj pre ekonomiky krajín strednej a východnej Európy. V júni poklesla odhadovaná nemecká ročná produkcia automobilov na 4,7 mil., (asi o milión menej v porovnaní s priemernou ročnou produkciou v 2015-17), a dosiahla úroveň približujúcu sa minimu v roku 2009. Pokles výroby z hľadiska rýchlosti i objemu veľmi pripomína situáciu v roku 2009. Uvádza sa to vo výskume skupiny Erste Group. Mali by sme sa obávať, že nízka produkcia automobilov signalizuje ďalšiu krízu?
Pri porovnaní aktuálneho prepadu výroby a predaja automobilov so situáciou v roku 2009 vidno dva hlavné rozdiely. V roku 2009 bol pokles automobilovej výroby výsledkom negatívneho dopytového šoku vyplývajúceho z rastúcej nezamestnanosti, zníženia disponibilných príjmov domácností a ráznom obrate trendu v kreditnom impulze. V tejto chvíli nie sme svedkami žiadneho z uvedených faktorov, čo naznačuje, že daný pokles nie je iba dôsledkom ekonomického cyklu. Druhý rozdiel, ktorý môže vo veľkej miere vysvetliť nedávny prudký pokles predaja vozidiel, predstavujú významné zmeny v štruktúre predaja automobilov (pokles predaja dieselových vozidiel, zvýšenie predaja elektromobilov).
Pokles novo evidovaných vozidiel v EÚ bol spôsobený výlučne poklesom dopytu po dieselových automobiloch. „V prvej polovici roka 2019 poklesla evidencia nových dieselových vozidiel v EÚ medziročne o 17 %, a to po tom, ako v roku 2018 medziročne klesla o 18 %. Podiel vozidiel na dieselový pohon medzi novo evidovanými vozidlami klesol v 2. štvrťroku 2019 na 31 %, čo je výrazne menej ako maximum dosiahnuté v roku 2012: 55 %,“ píše sa vo výskume skupiny Erste Group. Po vyvrcholení škandálu „diesel gate“ sa posilnili plány na zníženie emisií prísnejšími nariadeniami, z čoho jasne vyplynulo, že éra dieselov sa blíži ku koncu. Aj keď dieselové vozidlá zatiaľ neboli úplne zakázané, sú vnímané negatívne a medzi potenciálnymi záujemcami panuje veľká neistota, či budú môcť v budúcnosti využívať takéto automobily bez akýchkoľvek obmedzení.
Niekoľko krajín a miest prijalo ambiciózne plány na obmedzenie znečistenia ovzdušia, pričom jedným zo spôsobov splnenia takýchto plánov je zákaz vjazdu dieselových vozidiel do mestských zón. Niektoré krajiny idú dokonca ešte ďalej a v priebehu desiatich alebo dvadsiatich rokov plánujú zakázať predaj nových benzínových a dieselových automobilov.
Pri podrobnejšom pohľade na predaj automobilov je celkom jasné, že najrýchlejšie rastúcim segmentom sú hybridné elektrické vozidlá a elektromobily, ku ktorým patria aj hybridné vozidlá s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť. Kombinovaný podiel elektromobilov a hybridov na novo evidovaných vozidlách v EÚ dosiahol v 2. štvrťroku 2019 asi 7,5 % (jednotlivo 2,4 % a 5,1 %).
Veľa výrobcov však mešká s dodávkou svojich nových elektromobilov na trh a spotrebitelia musia čakať v poradovníkoch. Niektorí spotrebitelia odkladajú kúpu elektromobilu, lebo čakajú na väčší výber modelov za prijateľné ceny, a taktiež aj na rozvinutejšiu sieť alebo nabíjacie stanice. Podľa správy organizácie Transport & Environment by sa mal v priebehu nasledujúcich dvoch rokov počet dostupných elektromobilov viac ako zdvojnásobiť, pretože na trh budú uvedené vozidlá najvýznamnejších výrobcov. Dovtedy zostanú benzínové motory a hybridy najbežnejšou náhradou pre tých, ktorí si nechcú kúpiť diesel a nechcú ani príliš dlho čakať na svoj „vysnívaný elektromobil“. V štátoch, kde sú elektromobily veľmi obľúbené, klesá aj predaj benzínových vozidiel, čo naznačuje, že sa nepovažujú za žiadanú náhradu dieselov a zákazníci sú ochotní počkať si na „lepšie“ elektromobily. Trend je teda jasný, uvidíme, ako ho dokážu zachytiť slovenské automobilky.
