Napriek šíriacemu sa koronavírusu sa v piatok 27. marca stretli členovia slovenského Klubu logistických manažérov. Samozrejme, vzhľadom na bezpečnostné opatrenia, platné na celom Slovensku, stretnutie sa uskutočnilo pomocou videokonferenčnej aplikácie. Témou virtuálnej diskusie bola aktuálna situácia okolo pandémie koronavírusu a jej dopad na slovenskú i svetovú ekonomiku, hospodárstvo, logistiku aj spoločnosť. V nasledujúcich dňoch vám prinesieme zaujímavé pohľady jednotlivých účastníkov virtuálneho stretnutia.

Miroslav Luby, Starlift, konateľ

Na margo situácie okolo koronavírus a počtu nakazených si nemyslím, že by sme mali až takú vysokú kolektívnu imunitu. Zrejme robíme niekde systémovú chybu, alebo málo či zle testujeme. Samozrejme, bol by som rád, keby sme boli na tom tak, že máme až takú silnú imunitu. Faktom však zostáva, že svet okolo nás sa mení. Boli vypnuté automobilky, ich subdodávatelia tiež museli zhasnúť, lebo nemali kam čo dodávať. Tieto faktory zasiahli aj našu firmu. Na strane druhej máme zákazníkov, ktorí pôsobia v oblasti medicíny či v iných sektoroch, ktoré momentálne fungujú. Ba dokonca viacerí ani nestíhajú. Z toho vyplýva, že aj my sme museli zmeniť naše činnosti vo firme. Naši obchodníci momentálne nie sú púšťaní do iných firiem, takže sa to muselo zmeniť a musia pracovať z domu. Na strane druhej sa nášmu servisu ešte viac darí ako pred koronavírusom. Takže tak ako sa mení svet okolo nás, aj my musíme prispôsobiť svoje podnikanie novým podmienkam a možnostiam. To je tá šanca ako prežiť. Podľa mňa sa to celé neskončí za mesiac či dva. Mám obavy, aby sme sa nedostali v prípade prílišného uvoľnenia opatrení do situácie, v akej sú Taliani alebo Španieli.

Máme scenáre pri poklese obratu o 20% aj 40%, to všetko je na papiere. Som si istý, že dokážeme celkom pružne reagovať na tieto aktuálne podmienky. Samozrejme, to platí, ak budeme mať zamestnancov k dispozícií. Môže totiž ešte dôjsť horšia doba, aj keď dúfam, že tomu tak nebude. Teraz ľudí všade len preskupujeme, ale horšie by bolo, keby do tých nákladných áut nemal kto sadnúť a nebude zamestnancov, ktorí by servis vyriešil. Keďže nevieme, v akom rozsahu niečo také môže nastať, preto sa na to ani nedá úplne pripraviť. Keď to príde, budeme musieť riešiť veci operatívne. Pevne verím, že vôbec bude s kým to operatívne riešiť.

Aj u nás sme nastavili prísne bezpečnostné a zdravotné opatrenia, a to aj pri servise vozíkov. V tomto smere moja vďaka patrí aj našim zákazníkom, ktorí pristupujú zodpovedne k našim zamestnancom, a to počas servisu, kedy nedochádza k stretávaniu sa našich a ich pracovníkov. Naše kancelárie tiež fungujú v systéme „home office“. Ochranné pomôcky sa nám podarilo zohnať hneď na začiatku krízy a rozdali sme ich nielen našim zamestnancom, ale aj ich rodinným príslušníkom, pretože som to celé vnímal tak, že ak im ochorie niekto z rodiny, tak aj môj zamestnanec bude musieť zostať doma.

Mali sme požiadavky o odklady splátok zo strany klientov, ktorí pôsobia v oblasti automotive. Sú aj oblasti, kde sa klientom darí. Situáciu aj preto zvládame tým, že z jedného chlievika presúvame peniaze do druhého. Platí však, že sa snažíme pomôcť našim zákazníkom, ktorí sa dostali do veľkých ťažkostí. Zatiaľ to nie je veľmi obmedzujúce, lebo našťastie servis aj prenájmy idú u nás vo veľkom. Môžem to povedať jednoducho takto: Kým budete žiť vy, budeme žiť aj my. Keď nás budete potrebovať, budeme tu. Akonáhle to však celé začne padať, postupne všetky firmy, pôjdeme s nimi dole pravdepodobne aj my, lebo nebude čo komu požičiavať a čo komu opravovať. Jednoducho vždy treba hľadať spoločnú reč a snažiť sa pochopiť aj druhú stranu – aké sú ich problémy a starosti. Buď sa prispôsobíme všetci a prežijeme, alebo budeme tvrdí a krátkozrakí či budeme mať egoistické prístupy a začne všetko rad za radom padať. Vo všeobecnosti však stále platí, že stačí sedliacky rozum aby sme prežili.

Bolo by dobré, keby štát prerozdeľoval jednotlivé segmenty a vybral tie, ktoré potrebuje na svoju činnosť a existenciu a hlavne tie by podporil. Doplnkové segmenty zatiaľ by som nechal tak, lebo napríklad ak nebude kto by objednal zájazd, tak je teraz nelogické zachraňovať cestovné kancelárie. Ľudia zrejme pochopia už čoskoro, že dovolenku si budú musieť spraviť doma na Slovensku. Aj vzhľadom na situáciu vo svete. Podporiť treba najmä segmenty, ktoré sú najdôležitejšie pre fungovanie štátu aj zabezpečovanie základných potrieb ľudí.

Nastala však aj iná zvláštna situácia. Chýbajú napríklad dojičky a nemá kto nadojiť kravy. Odznela myšlienka, že prečo by tam nemohli nastúpiť čašníčky, čašníci či barmani? Na to povedal niekto z gastronómie, že si nevie predstaviť, keby niekto z nich takúto robotu robil. Nuž, zásadnou otázkou je, či štandardy, ktoré sme mali doteraz a na ktoré sme boli zvyknutí, padnú alebo nepadnú? Ak toto celé skončí za mesiac či dva mesiace, tak každý si môže udržať svoj štandard, ale ak to bude trvať 4 až 6 mesiacov, a nehovoriac o tom, že by došla druhá vlna pandémie, o čom sa tiež hovorí, tak jednoducho budeme musieť zľaviť zo svojich štandardov a nebudeme robiť to, čo máme vysnené, ani to, čo sme vyštudovali, ale jednoducho sa budeme musieť zapojiť do systému tak, že budeme robiť to, čo bude nutné robiť. A fungovať v náhradných režimoch.

Text: Tomáš Szmrecsányi

foto: archív Miroslav Luby