SL SK 97: Hlavná téma: Odraz slovenskej logistiky v digitálnom zrkadle je pokrivený

Digitalizácia a virtuálny prenos dát sú východiskom pre automatizáciu. Žiadny automat či robot zatiaľ nedokáže pracovať efektívne bez nepretržitého prístupu k aktuálnym dátam o jednotlivých prvkoch začlenených do procesu. Firmy, ktoré nekráčajú po ceste digitálnej zmeny a nezačleňujú princípy priemyslu štvrtej generácie, rýchlo strácajú konkurenčnú výhodu. Väčšina slovenských firiem však naďalej prešľapuje na mieste alebo na tejto ceste tápa v tme.

Digitalizačná vlna doposiaľ v slovenskom priemysle naráža na prekážky a mnohé firmy sa zdráhajú do nej ponoriť. Posledný prieskum o úrovni digitalizácie a implementácie Industry 4.0 z dielne Združenia inteligentného priemyslu Industry4UM a spoločnosti Trexima ukázal neblahú realitu slovenského trhu. Digitálnou transformáciou prechádza len 23 % podnikov a čo je horšie, v pohľade na podiel digitalizujúcich firiem zaznamenávame kontinuálny pokles. Pre porovnanie, ešte v roku 2020 deklarovalo aktívny prístup k digitálnej transformácii 35 % podnikov.

„Po vyhodnotení ďalších výsledkov prieskumu môžeme za dôvod označiť postupné budovanie poznania, že digitálna transformácia je zásadná zmena riadenia, nastavenia a fungovania podniku. Podniky si začali uvedomovať, že na túto cestu ešte nenastúpili. Pojem digitálnej transformácie v ich ponímaní nebol stotožnený s reálnym obsahom,“ konštatuje Martin Morháč, prezident Združenia inteligentného priemyslu. „Neprimerane veľký optimizmus sa tak postupným hlbším spoznávaním princípov digitalizácie a uvedomením si jej aplikačného rozsahu priblížil k realite,“ dodáva.

Ako ukazujú výsledky prieskumu, stratégiu implementácie dnes pripravuje len necelá desatina podnikov. Tretina firiem zatiaľ len zhromažďuje informácie o digitalizácii a snaží sa v problematike zorientovať. Napriek stále nízkemu podielu digitalizujúcich firiem ju za dôležitú pre svoju budúcnosť považuje 58 % z celkového počtu oslovených podnikov. Z tých, ktoré ešte nezačali s aplikáciou Industry 4.0, vidí potrebu digitalizovať až 86 % podnikov. V rámci vnútorných procesov plánujú dve tretiny firiem digitalizovať primárne výrobu a takmer polovica firiem logistiku. Pri externých procesoch vidí viac ako polovica firiem digitalizáciu komunikácie s dodávateľským reťazcom ako najnaliehavejšiu.

Plné priehrštie problémov

Transformačné tempo brzdí rastúca inflácia, zvyšovanie cien materiálov, energií a palív, ako aj neistota spojená s domácimi politickými turbulenciami i vojnovým konfliktom na Ukrajine. Tieto okolnosti podnikom určujú priority, ovplyvňujú postoj k digitalizácii a tempo aplikácie Industry 4.0. Takmer polovica všetkých opýtaných respondentov pritom tvrdí, že by im digitalizácia v aktuálnej situácii spojenej s krízami pomohla.

Jedným zo zásadných problémov je budovanie firemnej kultúry podporujúcej digitálnu transformáciu podnikov. Podnikom chýbajú strategické a aplikačné tímy, nebudujú si prostredie pre rozvoj inovácií, nechápu správne rolu manažmentu v súvislosti s prípravou a riadením digitálnej stratégie. Prieskum ukázal, že len desatina podnikov má zriadené samostatné oddelenie či špeciálny tím poverený tvorbou stratégie a zaoberajúci sa aplikáciou Industry 4.0. „Hodnoty v týchto parametroch sú dlhodobo veľmi nízke. Podniky si stále neuvedomujú, že práve inovácie poháňajú priemyselnú výrobu a posilňujú ich voči konkurencii. Pre budúce obdobie je nevyhnutné pomôcť podnikom budovať inovačné prostredie a odborné tímy aplikujúce v podnikoch digitalizačné projekty,“ dopĺňa Martin Morháč.

Vybudovať kvalitný tím expertov, ktorí by dokázali digitalizačné procesy vo firmách riadiť, je pri súčasnom stave pracovného trhu náročné. „Viac ako jedna tretina aktívnej pracovnej sily EÚ nemá žiadnu alebo len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností. Bez zamestnancov s digitálnymi kompetenciami nie je možné ani v slovenských podmienkach realizovať štvrtú priemyselnú revolúciu. Európski zamestnávatelia upozorňujú, že vysoký podiel pracovníkov nie je pripravených reagovať na rastúci dopyt po digitálnych zručnostiach,“ upozorňuje Lucia Lednárová Dítětová zo spoločnosti Trexima. Slovensko tak v poslednom zisťovaní indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) obsadilo 22. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. Nachádzame sa pod priemerom EÚ v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu.

Je dobré sa poradiť a napredovať postupne

Základnou prekážkou pre rozvoj digitalizácie je nedostatok znalostí o digitalizácii v priemysle. Firmy chcú digitalizovať, ale nevedia ako. Viac ako polovici podnikov chýbajú informácie potrebné na aplikáciu digitálnych riešení a nevedia, kde ich majú čerpať. „V dnešnej dobe je digitálnych nástrojov naozaj veľké množstvo a každý určite nemá čas preberať sa všetkými a hľadať tie vhodné. Z toho teda pramení istá neistota a je možné prezentovať ju ako obavy z nedostatku digitálnych zručností,“ myslí si Petr Šmidlík, šéf IT v spoločnosti Yusen Logistics. Aby sa tieto obavy rozplynuli, rozhodne odporúča nájsť vhodného konzultanta, najlepšie aj viac konzultantov s možnosťou porovnania. Tí môžu na praktických príkladoch ukázať možnosti a využitie digitálnych nástrojov v prevádzke.

„Tiež môžu jednoducho demonštrovať, aké sú reálne prínosy, vypočítať návratnosť investície a podobne. To sú potom pre logistickú spoločnosť hodnotné a presvedčivé argumenty pre zavádzanie digitálnych riešení,“ dodáva. Využiť možnosť prípravných trhových konzultácií odporúča aj IT manažér Peter Mancal zo spoločnosti Jungheinrich. Ich výsledkom sú totiž riešenia navrhnuté na mieru potrebám konkrétnej firmy. „Spoločnosti zvažujúcej digitalizáciu svojich skladov a logistiky by som odporučil nechať si odprezentovať možnosti špecializovaných spoločností. Vypracujú analýzu možností, ziskovosti, nákladov aj návratnosti. Riešenia sú vždy individuálne a veľmi záleží na potrebách, procesoch a možnostiach danej firmy,“ hovorí. Analýza ukáže cesty a možnosti, ako sa dá posunúť vpred.

Konkrétnym posunom v digitalizácii skladu môžu byť zmeny WMS systému na riadenie skladu na efektívnejší a modernejší, prípadne výmena manipulačnej techniky za automatické AGV vozíky alebo mobilné AMR roboty. Ďalšou z možností je vybudovať moderný automatický sklad. Pred rozhodnutím by však malo byť jasné, či pôjde o investíciu s prijateľnou návratnosťou. „Ľudia potrebujú čas na prijatie zmien, a preto odporúčam postupovať krok za krokom. Ak sa paralelne zavádzajú viaceré komplexné riešenia, ktoré menia doterajšie zabehnuté procesy, zvyšuje sa riziko výskytu chýb, problémov a stresu,“ upozorňuje Peter Mancal.

Interná spolupráca je podmienkou úspechu

Experti sa zhodujú, že implementovať akékoľvek digitálne nástroje nie je možné bez detailnej znalosti existujúcich procesov. Bez nej je uskutočňovanie digitálnej stratégie finančne aj časovo náročnejšie, výsledky sa dostavujú pomalšie, čo môže viesť k znechuteniu a zlyhaniu celého projektu. „Manažéri by rozhodne nemali zabúdať na to, že digitalizácia sa nemusí týkať iba ich oddelenia, a mali by ju riešiť v spolupráci s IT tímom komplexne, a to od operatívnych oddelení cez podporné, ako napríklad colné či finančné, až po personálne oddelenie. Maximálna spokojnosť, spolupráca a zdieľanie informácií sú nutnými podmienkami pre hladkú integráciu,“ pripomína Petr Šmidlík. Ďalším podstatným faktorom je správna informovanosť a preškolenie všetkých zamestnancov, ktorých sa digitalizácia procesov týka.