Slovensko je logistickým srdcom Európy. Ako si stojíme v dopravnej infraštruktúre?
Strategické umiestnenie Slovenska uprostred Európy je kľúčové z rôznych dôvodov. Jedným z nich je logistická dostupnosť. Spolu s Českom tak Slovensko funguje ako spojnica medzi západnou a východnou Európou. Ako si ale vedie v kvalite dopravnej infraštruktúry, ktorá je pre cestnú prepravu zásadná?
Kvalita dopravnej infraštruktúry patrí k základným predpokladom fungovania ekonomiky a je jedným z najdôležitejších faktorov v hodnotení úrovne kvality života. Umožňuje nielen pohyb tovaru a pracovnej sily, ale aj slobodu v osobnom živote. Slovenská infraštruktúra často trpí rovnakými nedostatkami ako tá česká. Ide predovšetkým o chronicky rozostavané komunikácie.
„Slovensko je v preprave významnou oblasťou. V rámci Raben Group prepája západné európske krajiny s Maďarskom, Bulharskom, Rumunskom alebo Gréckom. Túto pozíciu nám ale sťažuje nie vždy dostačujúca dopravná infraštruktúra,“ hovorí Timea Pospišová, manažérka marketingu v Raben Logistics Slovakia. Hlavným problémom je stále chýbajúce prepojenie diaľničnej siete na severe Slovenska.
Chýbajú diaľnice, hlavne v prepojení s Poľskom
Aktuálne je na Slovensku v prevádzke 766 km diaľnic a rýchlostných ciest. Slovenská diaľničná sieť má však výrazné nedostatky, a to hlavne v prepojení so svojim severným susedom. Napríklad kľúčovej diaľnici D3 na Kysuciach na dokončenie stále chýba 23 kilometrov, hoci sa na nej začalo pracovať už v roku 1997. Posledný chýbajúci úsek medzi Žilinou a Čadcou má byť hotový najskôr v roku 2030. D3 je pritom súčasťou siete TEN-T a severoeurópskeho dopravného koridoru, jej význam spočíva okrem iného v prepojení s južným Poľskom.
Nestíhame stavať ani na východe, kde je potrebné včas dokončiť rýchlostnú cestu R4, ktorá je súčasťou medzinárodného koridoru spájajúceho sever Poľska s juhom Európy. Realizácia 70 kilometrov dlhého úseku má byť podľa odhadov dokončená do roku 2032. Maďari svoj úsek už dokončili a Poliaci to plánujú na rok 2027. Kvalitné prepojenie s Poľskom je pritom zásadné. Počas posledných rokov sa totiž premenilo na takmer logistickú veľmoc.
„Z pohľadu logistiky sa z Poľska stal kľúčový hráč v regióne. Je to vďaka vládnym programom pre rozvoj ciest a železníc, celkovej modernizácii aj rozvoju intermodálneho prepravného systému,“ vysvetľuje Jakub Trnka, generálny riaditeľ spoločnosti Raben, ktorá má v Poľsku centrálu.
Výziev je viacero, potenciál je ale obrovský
Aby sme sa dostali na „poľskú úroveň“ je potrebné zlepšiť celkovú kvalitu nielen vozoviek, ale aj železníc. „V infraštruktúre sme naozaj trochu zaspali, ako na Slovensku, tak aj v Česku. Z pohľadu ostatných parametrov sme ale v logistike kvalitou služieb na úrovni západnej Európy,“ myslí si Trnka.
Nadnárodná spoločnosť Raben pôsobí celkom v 15 európskych krajinách. Na Slovensku od roku 2008. V krajine prevádzkuje 4 strategicky rozmiestnené pobočky, v ktorých zamestnáva takmer dve stovky osôb. Jedna z týchto pobočiek je v Senci neďaleko Bratislavy, ktorá funguje ako centrála pre celé Slovensko a aktuálne obsluhuje 7 priamych medzinárodných liniek do Česka, Maďarska, Poľska a Rakúska a funguje aj ako prekládkové depo pre viacero medzinárodných liniek s kapacitou prekladiska 2000 paliet denne a ročnou kapacitou 500 tisíc paliet.
Ani v tejto oblasti však infraštruktúra nie je dokonalá. „Hlavným problémom na západe Slovenska je ale stále chýbajúci kompletný diaľničný obchvat hlavného mesta, s napojením križovatky Triblavina na diaľničnú sieť a chýbajúci tunel cez Male Karpaty, ktorý by urýchlil dopravu do Českej republiky a odľahčil prejazd Bratislavou v smere na Maďarsko,“ hodnotí situáciu Jiří Sedláček, International Road Network Director v Raben Group.
