SL SK 98: Hlavná téma: Do európskych prístavov vplávala výzva udržateľného rastu
Turbulencie na medzinárodnej scéne pokračujú v napínaní dodávateľského reťazca. Nádej z oživenia trhu po pandémii vlani vystriedala skepsa z vysokej inflácie a nízkeho dopytu, ako aj zhoršenej bezpečnostnej situácie. Významné európske prístavy však napriek tomu odhodlane investujú do rozširovania svojich služieb. Okrem zvyšovania kapacít však pred nimi stojí aj potreba napredovať smerom k trvalej udržateľnosti.
V roku 2022 sa celková hrubá hmotnosť námorného nákladu spracovaného vo všetkých prístavoch Európskej únie odhadovala na 3,48 miliardy ton, čo predstavuje nárast o 0,8 % v porovnaní s rokom 2021. Bol to pozitívny obrat, keďže prerušenia lodnej dopravy počas pandémie viedli v roku 2020 k medziročnému poklesu objemu prepráv o 7,3 % v porovnaní s rokom 2019. Možno preto konštatovať, že námorné prístavy sa začali z neočakávanej disrupcie zotavovať. Tieto informácie pochádzajú z údajov o námornej doprave, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Zverejnené dáta poodhaľujú aj podiel jednotlivých európskych prístavov na celkovom dovoze tovarov po mori. Holandsko zostalo v roku 2022 najvýznamnejšou krajinou Európskej únie v oblasti námornej nákladnej dopravy. Holandské prístavy Rotterdam, Amsterdam a Zeeland spracovali spolu pôsobivých 565 miliónov ton tovaru, čo predstavuje 16 % z celkového objemu tovaru prepravovaného po mori v danom roku do Európskej únie.
Rebríček z pohľadu výkonov jednotlivých prístavov je pestrejší. Kým hlavný európsky námorný terminál Rotterdam v Holandsku spracoval 467 miliónov ton, druhý najväčší prístav Antverpy-Bruggy v Belgicku spracoval 286 miliónov ton a prístav v nemeckom Hamburgu 103 miliónov ton tovaru. Štatistiky potvrdzujú, že najviac tovaru do Európy prúdi cez prístavy na pobreží Severného mora. Z hľadiska hrubej hmotnosti prepravovaného tovaru aj objemu veľkých kontajnerov prepravovaných v prístavoch obslúžili 22,5 %, teda viac ako pätinu z celkového objemu. V porovnaní s rokom 2021 sa počet prepravených ton v roku 2022 najviac znížil v gréckom prístave Pireus (-8,8 %). Naopak, najviac vzrástol v poľskom Gdansku (+40,3 %).
Slabý dopyt a nové hrozby
Situácia v námornej doprave sa v roku 2023 nevyvíjala priaznivo. V dôsledku výrazného poklesu svetových ekonomík, vysokej inflácie, malého dopytu po tovaroch a preplnených skladov došlo už na začiatku roka k zásadnému poklesu dopytu po medzinárodnej preprave vrátane tej námornej. Celosvetový dopyt po námornej kontajnerovej doprave zostáva na nízkej úrovni, čo sa odráža aj v štatistikách svetového obchodu, ktoré vo všeobecnosti stagnujú. V prvej polovici roka 2023 bol preto zaznamenaný extrémny pokles cien.
„Kým pred dvomi-tromi rokmi firemní zákazníci presúvali dopravu z námornej na leteckú aj za vyššiu cenu, dnes veľmi starostlivo kalkujú, aby sa preprava čo najmenej premietala do ceny prepravovaného tovaru. Ceny prepravy pritom výrazne klesli, od roku 2021 zo zhruba 17-tisíc USD za kontajner na zhruba 1 200 až 1 300 USD za kontajner. Avšak zároveň prudko klesol dopyt. Lodiarske spoločnosti robia všetko preto, aby vyťažili lode a zároveň dodržali tranzitný čas. Firemní zákazníci v snahe optimalizovať náklady a výrobu očakávajú, že aj lodné zásielky prídu načas a výroba nebude stáť. Plánovanie však stojí na mnohých premenných, pričom stačí, ak sa zmení len jedna, a má to zásadný vplyv na čas prepravy,“ vysvetľuje Jana Mošovská, National Sea Logistics Manager, Kuehne+Nagel Slovensko.
V druhej polovici roka začala námornú dopravu komplikovať zhoršená bezpečnostná situácia v Červenom mori. Týždenná premávka kontajnerových lodí cez Suezský prieplav sa pre útoky jemenských povstalcov znížila o viac ako dve tretiny oproti vrcholovým hodnotám. V dôsledku týchto rizík sa mnohé lode vyhýbajú plavbe cez Červené more, čo predlžuje trasy a zvyšuje náklady na dopravu. Kombinovaný účinok dlhších vzdialeností, ktoré lode prechádzajú okolo Mysu dobrej nádeje, a vyšších rýchlostí, ktorými cestujú, aby nahradili stratený čas, spôsobili okrem finančných strát aj exponenciálne viac emisií uhlíka. Napríklad na obojsmernej ceste Singapur – Rotterdam by sa emisie skleníkových plynov mohli odhadom zvýšiť aj o 70 percent. Kedy dôjde k stabilizácii situácie v Červenom mori, si v súčasnosti nikto netrúfne odhadnúť.
„Lodiari uvádzajú, že pokiaľ nebudú mať istotu, že preplávanie bude pre lode i posádky bezpečné, nebudú lode danú oblasť využívať,“ konštatuje Jan Bláha, riaditeľ prepráv spoločnosti PST CLC Mitsui-Soko. „Podľa aktuálnych informácií by aj napriek situácii v Červenom mori mohli zo strany lodiarov ceny prepráv mierne klesnúť, aby tým podporili obchod a došlo tak k nárastu objemov prepráv. Zatiaľ ale ide len o predpoklady,“ dodáva. Na čom sa však odborníci zhodujú, je fakt, že návrat do normálu bude trvať niekoľko mesiacov.
Prístavné veľmoci vlani živorili
Najväčší európsky prístav v Rotterdame čelil v minulom roku miernemu poklesu výkonov. Objem preloženého nákladu v roku 2023 dosiahol 438,8 milióna ton, čo je medziročný pokles o 6,1 percenta.
„V roku 2023 sme boli svedkami pokračujúcich geopolitických nepokojov, nízkeho ekonomického rastu v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a stagnujúceho globálneho obchodu, čo všetko malo logický vplyv na priepustnosť v prístave,“ hovorí Boudewijn Siemons, generálny riaditeľ rotterdamského prístavu. „Došlo však aj k významným investičným rozhodnutiam,“ dodal.
Rozšírenie kontajnerového terminálu APMT pokrýva územie s rozlohou približne 47,5 hektára vrátane hlbokomorského nábrežia s celkovou dĺžkou jeden kilometer a zvýši kapacitu terminálu o približne dva milióny TEU. V termináli RWG rozšírenie zahŕňa približne 45 hektárov a 920 metrov nábrežného múru, čím sa kapacita RWG vo fázach zvýši o 1,8 milióna TEU. Oba terminály budú pripravené na využívanie pobrežnej energie a budú fungovať uhlíkovo neutrálnym spôsobom.
V prístave Antverpy-Bruggy sa vlani preložilo 271,3 milióna ton tovaru, teda o 5,5 percenta menej ako v roku 2022. „V posledných troch rokoch sme zápasili s nepriaznivými okolnosťami, ako bol napríklad odchod železničného operátora Lineas z českého a slovenského trhu vrátane zrušenia jeho pravidelného intermodálneho spojenia s prístavom. Spojenie sa, naopak, v poslednom čase podarilo obnoviť na prepravu konvenčného tovaru. Túto linku dnes prevádzkuje spoločnosť ČD Cargo,“ hovorí Martin Hubeňák, zástupca prístavu Antverpy-Bruggy pre strednú a východnú Európu.
Aj nemecký prístav Hamburg očakáva mierny pokles prekladu tovaru za minulý rok. Podľa Vladimíra Doboša, vedúceho zastúpenia spoločnosti Hafen Hamburg Marketing v Prahe, zatiaľ ročné výsledky neboli zverejnené, ale údaje celkového prekladu tovaru v Hamburgu za prvé tri štvrťroky minulého roka vykazovali medziročný pokles o 5,6 percenta. „Predpokladám, že posledný štvrťrok tento trend nijako zásadne nezmenil,“ hovorí. Pokiaľ ide o rozvoj prístavných služieb, prístav sa okrem prekladiskového servisu zameriava aj na udržateľnosť.
„Pozorujeme odklon od obyčajnej snahy len o kvantitatívne navyšovanie množstva preloženého tovaru k smerovaniu všetkých činností tak, aby sa v svojom vývoji stále viac sústredili na aspekty udržateľnosti, ekologickosti a efektívnosti,“ uvádza Vladimír Doboš. Ako príklad uvádza vybavenie prístavných terminálov pobrežným napájaním lodí elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov, ktoré umožní kotviacim lodiam vypnúť spaľovacie agregáty a tým obmedziť vypúšťané splodiny.
