Transformácia globálnej ekonomiky, vplyv AI, ktorý sa prejavuje vo všetkých sférach života, hroziaca colná vojna. Žijeme v turbulentných časoch, kedy sa podmienky na pracovnom trhu menia rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Ako v tejto situácii obstojí slovenská výroba? Podľa odborníkov na personalistiku môže firmám i zamestnancom pomôcť zvládať takéto zmeny aj vzdelávanie.

Priemyselná výroba, ktorá je chrbtovou kosťou Slovenskej ekonomiky, stojí v súčasnosti pred novými výzvami. Kým ešte koncom minulého roka hovorili zamestnávatelia z tohto sektoru o chýbajúcich pracovníkoch, v súčasnosti prichádzajú správy o obmedzovaní výroby, rušení pracovných miest a znižovaní počtu zamestnancov.

Od začiatku roku 2025 bolo podľa Ústredia práce nahlásených až 20 hromadných prepúšťaní, ktorými je ohrozených viac než 1 900 pracovných miest. Meniaci sa dopyt a vysoké náklady sú pritom dôvodom na úpravu výrobných plánov nielen v automobilkách a v ich dodávateľskom reťazci. Radikálne rozhodnutia nedávno urobili napríklad aj výrobcovia obuvi v Martine a Handlovej či fabrika na výrobu ochranných pracovných prostriedkov v Partizánskom.

Výkyvy na trhu práce pomôžu stlmiť aj cudzinci

Na Slovensku dlhodobo chýbali ľudia najmä v priemysle, ktorý je nosným sektorom našej ekonomiky. Výrazný bol napríklad dopyt po operátoroch strojov, kde firmám pomáhali obsadiť voľné pracovné miesta zahraniční pracovníci. „Ich počet u nás koncom minulého roka stúpol na viac než 110 000, pričom z cudziny bol až každý ôsmy operátor výroby,“ konkretizuje Jitka Kouba, riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton.

Úspešnosť minuloročných opatrení v rámci migračnej politiky potvrdzoval aj klesajúci počet voľných pracovných miest v priemysle – podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v prvom kvartáli roku 2024 v priemyselnej výrobe takmer 3 500 voľných pracovných miest, v poslednom kvartáli to bolo takmer o tisíc voľných pracovných miest menej.

Dnes viacerí výrobcovia reagujú na zmeny na svetových trhoch úpravou svojej produkcie, no zároveň hľadajú aj možnosti na jej stabilizáciu. Tam, kde je to možné, sa preto snažia udržať si kmeňových pracovníkov.

„Napríklad systém národných víz, cez ktorý sa na Slovensku minulý rok podarilo zamestnať väčší počet cudzincov, umožňoval uzavrieť s nimi zmluvu maximálne na jeden rok. Títo zahraniční pracovníci tak tvoria istú pružnú zložku, vďaka ktorej sa znižovanie počtu zamestnancov nemusí vždy až tak výrazne dotknúť našincov,“ pripomína J. Kouba.

Vzdelávanie by sa nemalo skončiť ukončením školy

Aby úspešná slovenská výroba ostala aj naďalej úspešnou, nemôžeme ignorovať globálne trendy, ktoré sa ani zďaleka netýkajú iba automobilového priemyslu. Nejde pritom len o fakt, že sa pre výrobcov stávame drahou krajinou. Personalisti pravidelne upozorňujú aj na potrebu zmien vo vzdelávacom systéme tak, aby sme dosiahli lepšiu kvalifikačnú štruktúru absolventov škôl vzhľadom

na zameranie našej ekonomiky. Dôležitý je i širší záber jednotlivých študijných odborov, ktoré tak dokážu lepšie reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad na transformáciu povolaní vplyvom umelej inteligencie.

„Najmä stredné školy by mali ponúkať študijné odbory, ktoré nie sú úzko špecializované, ale majú napríklad presah do technológií. Vďaka orientácii na viacero odvetví totiž umožnia absolventom väčšiu flexibilitu pri výbere zamestnania,“ hovorí Jitka Kouba.

Podľa odborníčky na personalistiku by sa vzdelávanie pracovníkov zároveň nemalo skončiť spolu s ukončením školskej dochádzky. „V prípade, keď je odpoveďou výrobcu na meniaci sa dopyt či stúpajúce náklady ukončenie výroby, alebo jej presunutie do inej krajiny, pre zamestnancov to obvykle znamená hľadanie si iného uplatnenia. Väčšie šance majú pritom tí, ktorí dokážu potenciálnemu novému zamestnávateľovi ponúknuť viac zručností. Tie môžu získať nielen rekvalifikáciou po prepustení, ale napríklad aj prostredníctvom kurzov a školení, ktoré im poskytne firma,“ vysvetľuje.

Pracovníci vo výrobe si však dopĺňajú vzdelanie u svojho zamestnávateľa len vo veľmi malej miere. Ako ukazujú prieskumy personálnej agentúry Grafton, dôvodom nie je ich neochota. „Záujem o vzdelávacie kurzy a školenia má na Slovensku viac než 80 % výrobných pracovníkov, no túto možnosť má u svojho zamestnávateľa menej než 30 % z nich,“ uzatvára marketingová riaditeľka z Graftonu.

Súvisiace články:

Uchádzači o prácu v logistike uprednostňujú flexibilitu a stabilitu, ukázal prieskum Pred Vianocami rastie aj v logistike dopyt po brigádnikoch s digitálnymi zručnosťami Nový trend v nábore zamestnancov ušetrí firmám až polovicu času a štvrtinu nákladov DB Schenker vyškolil na Slovensku trinásť nových špedičných expertov