Trend nearshoringu a skracovania dodávateľských reťazcov medzi Áziou a Európou naberá na sile. Firmy sa snažia znížiť riziká nepredvídateľnej geopolitiky a priblížiť výrobu konečným spotrebiteľom. Stredoeurópsky región je atraktívnou lokalitou, no Slovensko akoby stálo na okraji záujmu. Ani strategická poloha v srdci Európy a vyspelá logistická infraštruktúra nedokážu prevážiť nízku kvalitu podnikateľského prostredia.

V posledných desaťročiach sa podniky v Európe i mimo nej vo veľkej miere spoliehali na dodávateľov z Ázie, najmä z Číny, Indie a ďalších rozvíjajúcich sa krajín. Tento model globálne rozvetvených dodávateľských reťazcov prinášal výhody v podobe nízkych výrobných nákladov. V uplynulých rokoch sa však jeho slabiny zvýraznili.

Náhle narušenia, spôsobené nielen pandémiou, ale aj geopolitickým napätím, rastúcimi cenami práce a prepravných služieb, odhalili zraniteľnosť takto nastavených tokov. V reakcii na tieto výzvy sa čoraz viac firiem prikláňa k stratégii nearshoringu, teda premiestňovania výroby a dodávateľských uzlov bližšie k finálnemu trhu alebo sídlu spoločnosti.

„Nearshoring je témou hlavne v oblasti výroby. Cieľom je benefitovať z nižších nákladov, pričom sa výroba udržiava dostatočne blízko domácemu trhu, aby sa znížili logistické riziká, zlepšila komunikácia a udržala lepšia kontrola nad procesmi,“ potvrdzuje Branislav Jendek, výkonný riaditeľ spoločnosti 108 Real Estate Slovakia.

Nearshoring prináša viacero strategických výhod. Nižšie náklady na logistiku a pracovnú silu v niektorých blízkych krajinách kombinované s geografickou blízkosťou významne znižujú prepravné časy a tým aj závislosť od zložitých transkontinentálnych trás. Zároveň umožňuje pružnejšie riadenie projektov, lepšie riešenie problémov v reálnom čase a zefektívnenie operačných procesov. Okrem praktických výhod má nearshoring aj kultúrny a regulačný rozmer.

Krajiny zapojené do tejto stratégie často využívajú podobné pracovnoprávne normy, legislatívne rámce a obchodné štandardy. To vedie k lepšiemu zosúladeniu procesov, jednoduchšiemu riadeniu tímov a efektívnejšej komunikácii medzi obchodnými partnermi. Kultúrna blízkosť, hoci často prehliadaná, prispieva k stabilnejším obchodným vzťahom a minimalizuje riziko nedorozumení.

„Zmysel presúvania výroby do Európy spočíva hlavne v tom, že sa tak dá efektívne predísť narušeniu a výpadkom dodávateľských reťazcov. Naviac sa týmto spôsobom skracuje čas prepravy. Ďalšou výhodou je znižovanie skladových zásob a s tým súvisiacich nákladov,“ vraví Jakub Trnka, generálny riaditeľ spoločnosti Raben Logistics Česko a Slovensko.

Dodávateľské reťazce čelia neistote

Požiadavky trhu kopíruje aj celkové nastavenie globálnej logistiky. Námorná sieť logistických prepojení je v súčasnosti dostupná všade, kde existuje servis, pripomína Jana Mošovská, manažérka námornej logistiky spoločnosti Kuehne+Nagel.

„Samozrejme, oblasti vojnových konfliktov sa obsluhujú tzv. case by case, čiže podľa aktuálnych možností. Príkladom je Suezský prieplav, ktorý stále väčšina námorných spoločností obchádza popod Afriku. Čiže spojenie funguje, ale s dlhším prepravným časom, čo, samozrejme, následne ovplyvňuje výrobné odvetvia, ktoré musia plánovať s predstihom. Negatívny vplyv na prepravný čas má aj železničné spojenie medzi Slovenskom a prístavmi, keďže väčšina prístavov bojuje s preplnenosťou alebo sa mnohé úseky trate obchádzajú z dôvodu výluk na železniciach. Celkovo je plánovanie veľký problém, predovšetkým ak nechce mať výrobca tovar dlho na sklade. Žiaľ, odhadované prepravné časy sú často len teoretický odhad a všetko sa prispôsobuje aktuálnej situácii,“ vysvetľuje s tým, že aj keď všetky zúčastnené články prepravy robia maximum pre plynulejší tok tovarov, čelia viacerým externým a nepredvídateľným faktorom, ktoré do samotnej prepravy vstupujú. „Konečné rozhodnutie, či výrobná spoločnosť presunie časť výroby z Ázie do Európy, je už individuálne rozhodnutie každého podnikateľského subjektu,“ konštatuje Jana Mošovská.

Aj kontraktná logistika sa prispôsobuje rastúcej potrebe flexibility, krátkodobému dopytu a sezónnym výkyvom hlavne prostredníctvom multiklientskeho skladovania. „Toto umožňuje zákazníkom s menšími požiadavkami na skladové kapacity využívať synergie a deliť sa o skladové priestory s inými klientmi. Multiklientske skladovanie zároveň zvyšuje flexibilitu a efektivitu využitia skladových kapacít,“ hovorí Rastislav Jány, ktorý v slovenskej pobočke Kuehne+Nagel riadi oddelenie kontraktnej logistiky. Trend nearshoringu podľa neho vytvára u dopravcov potrebu investovať do zefektívňovania služieb. „Investujeme predovšetkým do modernizácie a automatizácie procesov, čo nám umožňuje napríklad efektívnejšie spracovávať objednávky a zlepšiť kvalitu služieb,“ vysvetľuje.

Poloha v srdci Európy je výhodou

Skutočnú intenzitu trendu skracovania dodávateľských reťazcov je náročné vyčísliť a niektoré indikátory naznačujú, že sa nachádza skôr v rozbehovej fáze než v plnej sile. Napriek širokému záujmu o presun výroby bližšie k zákazníkom napríklad DHL Trade Atlas 2025 ukazuje, že obchod celkovo nie je viac zameraný na regióny. Skutočné obchodné toky naznačujú opačný trend. V prvých deviatich mesiacoch roku 2024 dosiahla priemerná vzdialenosť, ktorú prekonali všetky obchodované tovary, rekordných 5 000 kilometrov, zatiaľ čo podiel obchodu v rámci hlavných regiónov klesol na nové minimum 51 %.

Trend nearshoringu však sledujeme už niekoľko rokov a najmä po pandémii a v súčasnej geopolitickej situácii získava čoraz väčšiu dynamiku. Pre Slovensko ako logistický uzol v srdci Európy to znamená zvýšený záujem zahraničných výrobcov a distribučných firiem presúvať svoje operácie bližšie k európskym trhom.

„Slovensko má silné predpoklady – strategickú polohu, kvalitnú infraštruktúru, členstvo v EÚ a eurozóne, ako aj dobrú úroveň technického vzdelania pracovnej sily. V kombinácii s rozvinutou sieťou priemyselných parkov predstavuje stabilné a efektívne riešenie pre investorov. Na druhej strane, vnímame, že konkurencia v regióne stúpa – najmä zo strany Poľska, Maďarska či Rumunska,“ poznamenáva Ivan Šimo, výkonný riaditeľ spoločnosti CTP na Slovensku. Najviac tento trend podľa neho poháňajú spoločnosti z automobilového a elektrotechnického sektora, ako aj e-commerce, FMCG a spotrebnej elektroniky. CTP zaznamenáva tiež rastúci záujem zo strany ázijských a amerických firiem, ktoré si uvedomujú výhody regionálneho zastúpenia v rámci Európskej únie.

Zahraniční investori hľadia s obavami

Napriek existencii silného priemyselného zázemia a infraštruktúry Slovensko čelí strategickej výzve. Udržateľnosť jeho investičnej atraktivity bude v najbližších rokoch závisieť od schopnosti vlády vytvárať stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie, ktoré bude zároveň stimulovať aj rozvoj logistických kapacít a medzinárodných dodávateľských reťazcov.

V uplynulej dekáde Slovensko výrazne zaostalo za ostatnými krajinami strednej a východnej Európy (CEE), pokiaľ ide o schopnosť pritiahnuť nový zahraničný kapitál. Podľa analýzy UniCredit Bank, ktorú predstavil analytik Ľubomír Koršňák v novembri minulého roka, prílev priamych zahraničných investícií dosahoval na Slovensku v priemere len 1 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. „Na rozdiel od krajín regiónu, ktoré nie sú členmi EÚ a ktorých ekonomiky sú často menej výkonné, sa prílev zahraničných investícií do krajín EÚ v regióne CEE posledné roky prevažne spomaľoval,“ uvádza banka.

Klesajúca atraktivita regiónu pre investorov môže byť podľa nej dôsledkom viacerých faktorov vrátane zhoršeného podnikateľského prostredia a neefektívnych verejných politík. „Zahraniční investori pristupujú k slovenskému trhu s určitými obavami, predovšetkým vzhľadom na politickú situáciu. Okrem toho, investičné príležitosti a výnosy v Českej republike, kde je trh rozvinutejší a lepšie napojený na západnú Európu, sú pre mnohých investorov lákavejšie,“ dodáva Patrik Janščo, vedúci industriálneho tímu v spoločnosti Cushman & Wakefield.

Slovensko je na chvoste regiónu

Z pohľadu porovnania s ostatnými krajinami regiónu je Slovensko pod priemerom – zatiaľ čo členské krajiny EÚ v regióne CEE získavali investície na úrovni 2,4 % HDP ročne a nečlenské štáty Balkánu až 4,2 %, Slovensko zaostalo s priemerným ročným prílevom len 1 %. Obzvlášť slabé boli roky 2014 až 2018, keď zahraničný kapitál prichádzal v objeme len 0,5 % HDP ročne. V ostatných piatich rokoch sa situácia mierne zlepšila na 1,3 % HDP, čo však na zásadné zmeny v konkurencieschopnosti nestačí. Podobný obraz ponúka aj zúženie porovnania na prílev zahraničných investícií do Česka, Poľska a Slovenska. Za predpokladu rovnomerného rozdelenia priamych zahraničných investícií medzi krajiny regiónu by Slovensko prirodzene získavalo približne 10 % z celkového objemu.

V 90. rokoch minulého storočia sa tomuto potenciálu nielenže približovalo, ale ho aj prekračovalo. V čase transformačného obdobia a rozmachu priemyselnej výroby získalo Slovensko viac ako 10 % regionálneho investičného toku, pričom na prelome milénií dosiahlo svoj investičný vrchol s podielom až 20 %. Situácia sa však dramaticky zmenila v priebehu predchádzajúcej dekády. Slovensko zaznamenalo takmer úplný kolaps prílevu nových zahraničných investícií, ktorý vyvrcholil po prepuknutí pandémie COVID-19 praktickým zastavením investičných tokov. Aktuálne Slovensko absorbuje len približne 3 % z celkového objemu zahraničného kapitálu alokovaného do týchto krajín.

Aj napriek plánovaným veľkým investičným projektom, ako je vstup piateho automobilového výrobcu, spoločnosti Volvo, analytici UniCredit Bank neočakávajú výrazný obrat v trende. Kľúčové problémy ostávajú nezmenené: štrukturálne slabiny ekonomiky, nízka efektívnosť verejnej správy a absencia systémových reforiem.

„Nevyhnutná konsolidácia verejných financií, respektíve jej forma pritom bude atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov len ďalej znižovať. Jej štruktúra totiž vytvára dodatočné náklady pre podnikateľský sektor i na úkor vyšších výdavkov štátu a vyšších sociálnych transferov,“ upozorňuje Ľubomír Koršňák. Analýza zároveň poukazuje na slabú návratnosť zahraničného kapitálu v porovnaní s inými krajinami regiónu. Z údajov bežného účtu vyplýva, že výnosnosť investícií na Slovensku sa pohybuje okolo 8 % ročne, čo je pod regionálnym priemerom, ktorý presahuje 10 %.

Prinášame vám ochutnávku z aktuálneho čísla časopisu Systémy Logistiky 103/2025.

Celý článok, ktorý bol publikovaný v rámci rubriky Hlavná téma, si môžete prečítať v časopis Systémy Logistiky 103/2025, alebo aj na našej webovej stránke.

Súvisiace články:

Systému Milk-Run svedčí chytré riadenie SL SK 100: Hlavná téma: Klimatická zmena vs. logistika; Interview: Katarána Dobišová z Nestlé aj Špeciál: 18+ rokov Systémov Logistiky Alexander Szalai z Gymbeam: Do zdravého rastu objednávok bola zapriahnutá robotická flotila Mestská logistika je kompromisom nárokov a očakávaní