Developerská spoločnosť Panattoni prekonala hranicu 500 000 m² priemyselných plôch s najvyšším stupňom hodnotenia na úrovni Outstanding podľa medzinárodnej certifikácie udržateľnosti BREEAM New Construction. Tento míľnik prekonala vďaka najnovšej certifikácii budovy vysoko automatizovaného distribučného centra spoločnosti ZF v Panattoni Business Parku Ostrov North v Česku. Panattoni tak potvrdzuje pozíciu lídra v udržateľnej priemyselnej výstavbe na českom a slovenskom trhu.
Spoločnosť Panattoni spolu v Českej republike a na Slovensku prekonala významný míľnik, keď už postavila 500 000 m² priemyselných objektov s najvyšším stupňom hodnotenia Outstanding podľa medzinárodnej certifikácie BREEAM New Construction.
Medzi najnovšie významné projekty Panattoni, ktoré spĺňajú najprísnejšie požiadavky na udržateľnosť, patrí napríklad distribučné centrum spoločnosti Amazon v Kojetíne, výrobný závod Shape Corp. v Nýřanoch alebo unikátny Panattoni Business Park Cheb South, kde získali najvyššie hodnotenie BREEAM New Construction všetky budovy. Tieto spomínané projekty spája recyklácia a využitie brownfieldov.
Dlhodobé investície do zelenej výstavby, environmentálnych štandardov a inovácií v oblasti energetiky dnes prinášajú merateľné výsledky a zároveň posilňujú konkurencieschopnosť regiónu. Slovensko aj Česko tak môžu v Európe hrať kľúčovú úlohu ako inovatívny a ekologicky zodpovedný partner v priemyselnej výstavbe.
„Skvelou správou je, že tento trend už nie je ťahaný iba trhom a požiadavkami investorov či nájomcov, ale začína stúpať v rebríčku prioritných agend štátu. Nové legislatívne nástroje, ako je novela stavebného zákona alebo pilotné akceleračné zóny pre obnoviteľné zdroje, umožňujú rýchlejšiu implementáciu inovácií a vytvárajú predpoklady pre ďalšie cesty k dekarbonizácii českého priemyslu,“ uviedol Pavel Sovička, generálny riaditeľ spoločnosti Panattoni pre Česko a Slovensko.
Súčasné trendy priemyselného developmentu kombinujú inovatívne materiály, efektívnu energetiku, digitalizáciu a princípy cirkulárnej ekonomiky. Tieto prvky Panattoni zavádza nielen tam, kde to už technológie a legislatíva umožňujú, ale aktívne sa podieľa aj na zmenách pravidiel, aby sa progresívne riešenia mohli stať bežnou praxou.
Materiálové riešenia a viazanie uhlíka
Stavebníctvo na celom svete čelí tlaku na znižovanie emisií CO₂. Vďaka moderným technológiám sa už podarilo výrazne znížiť prevádzkové emisie, výzvou však zostáva tzv. zabudovaný uhlík, teda emisie vznikajúce priamo pri výstavbe a výrobe stavebných materiálov. Budúcnosť leží v inovatívnych materiálových riešeniach, ktoré dokážu viazať uhlík. V praxi sa už využíva betón s väčším podielom recyklátu, čím sa šetrí kamenivo aj cement. Ešte väčší potenciál potom ponúka drevo ako stavebný materiál. Konštrukcie z tzv. mass timber môžu znížiť emisnú stopu budov o 32-40 % v porovnaní s betónom a oceľou.
V roku 2024 získala Panattoni kladné stanovisko Hasičského záchranného zboru Plzenského kraja k využitiu drevených väzníkov a väzníc striech pri výstavbe veľkých priemyselných hál pre výrobu a logistiku. Doteraz sa v Českej republike drevené strešné konštrukcie používali výhradne pri rezidenčných, kancelárskych alebo menších priemyselných objektoch.
Energetika a elektrifikácia
Spotreba elektriny sa trvalo zvyšuje a rozširuje sa do všetkých sektorov, pričom elektrické technológie sú až trikrát účinnejšie než ich fosílne náprotivky. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti priemyselné haly čoraz viac elektrifikujú a s tým pribúdajú aj nové ekonomické príležitosti. Priemyselné areály čoraz častejšie samy vyrábajú a zdieľajú energiu, dopĺňajú fotovoltiku o veterné zdroje, rozvíjajú rýchle nabíjanie pre nákladnú dopravu a využívajú veľké tepelné čerpadlá na dekarbonizáciu vykurovania.
„Elektrifikácia priemyslu je kľúčom k energetickej transformácii a príležitosťou, kde môže Európa viesť. Prináša vyššiu efektivitu a flexibilitu do budúcnosti. Technológie, ako sú tepelné čerpadlá, sú násobne účinnejšie než technológie založené na plyne. Našim klientom v Českej republike sme dodali už takmer 800 000 metrov štvorcových budov vybavených tepelnými čerpadlami,“ hovorí Pavel Fojtík, Regional Sustainability Manager spoločnosti Panattoni.
Legislatíva a normy
Zásadným impulzom pre zavádzanie súčasných trendov do praxe sú legislatívne zmeny. Od 1. apríla 2025 začal platiť nový stavebný zákon, ktorá zjednodušuje povoľovanie stavieb. Ďalšou významnou novinkou sú tzv. pilotné akceleračné zóny pre veterné a solárne elektrárne, ktoré prinášajú ročnú lehotu na povoľovacie procesy.
Pre ďalší rozvoj inovácií je nevyhnutná revízia zastaraných noriem (napr. požiarnych limitov pre drevostavby alebo práce s recyklátmi). Kľúčom k pokroku je systematická spolupráca medzi inovátormi a tvorcami noriem.
Digitalizácia stavebníctva
Technológie ako Building Information Modeling (BIM) a Digital Twin zásadne menia spôsob, akým sa budovy navrhujú, stavajú a prevádzkujú. Digitalizácia umožňuje predvídať a optimalizovať návrh aj prevádzku (napríklad systémov vykurovania, vetrania a klimatizácie – HVAC), čo znižuje plytvanie materiálom, predchádza chybám a optimalizuje prevádzkové náklady.
„Digitalizácia umožňuje optimalizovať návrh aj prevádzku budov na základe dát, znižuje plytvanie materiálmi a prevádzkové náklady, preto je pre nás dôležitejšie zamerať sa na kvalitu dát a ich využitie než na samotnú vizualizáciu,“ dodáva Pavel Fojtík.
Spoločnosť Panattoni sa nebojí integrovať progresívne trendy do praxe a pristupuje k výstavbe komplexne a dátovo, čo dokladá jej záväzok stavať priemyselné nehnuteľnosti, ktoré nielen spĺňajú najvyššie štandardy udržateľnosti, ale aj aktívne prispievajú k dekarbonizácii, efektívnemu využívaniu zdrojov a odolnosti infraštruktúry pre budúcnosť.
„Udržateľnosť v Panattoni vnímame komplexne ako cestu k čo najväčšej efektivite využívania zdrojov. Nielen prírodných, ale aj finančných a ľudských. Tento vlak sa už nezadržateľne valí cez celý svet a pokiaľ chceme, aby s nami bezpečne dorazil do cieľa, musíme doň nielen nastúpiť, ale ho zároveň ideálne aspoň trochu riadiť. Nám sa to v Panattoni darí a je to príležitosť aj pre Česko a Slovensko,“ uzatvára Pavel Sovička.
