Lacná personálna agentúra môže spočiatku vyzerať ako dobré riešenie. Dodá ľudí, sľúbi flexibilitu, okamžitý nástup a cenu, ktorá je nižšia než ponuky etablovaných personálnych partnerov. Práve v tom však spočíva najväčšie riziko. Ak cena nepokrýva reálne náklady na mzdy, odvody, ubytovanie či legalizáciu pracovníkov, skôr či neskôr sa objavia problémy.

Pri pokútnych personálnych agentúrach sa často hovorí o nelegálnom zamestnávaní a pokutách zo strany inšpektorátu práce. V praxi však môže byť ten najtvrdší dopad inde, a to priamo vo výrobe či sklade. „Ak sa firma spoľahne na neseriózneho dodávateľa ľudí, jeho zlyhanie môže zo dňa na deň ohroziť chod samotnej prevádzky, plnenie zákaziek aj vzťahy s klientmi,“ upozorňuje Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).

Asociácia personálnych agentúr Slovenska už upozorňovala, že spolupráca s pokútnym dodávateľom sa firme môže vypomstiť pokutou, spätným dopočítaním miezd a odvodov či komplikáciami pri zamestnávaní cudzincov. Dôležitý je však aj ďalší rozmer problému: riziko pre samotnú kontinuitu prevádzky.

Personálna agentúra nie je len dodávateľ

„Z pohľadu mojej viac ako desaťročnej praxe v personálnom biznise sú pokuty často až sekundárny problém. Oveľa väčšie riziko predstavuje priame ohrozenie prevádzky firmy,“ hovorí Vladimír Jančo, riaditeľ spoločnosti Transfer – personálna agentúra. Podľa neho si mnohé podniky stále neuvedomujú, že ak majú významnú časť výroby alebo skladových operácií postavenú na externých pracovníkoch, personálna agentúra už nie je iba bežný dodávateľ. Stáva sa súčasťou operačného modelu firmy. A ak zlyhá, následky sa prejavia priamo na linke, v sklade alebo pri expedícii.

Nejde pritom o teoretické riziko. „Videl som situácie, keď firme vypadlo naraz 40 ľudí na nočnej zmene, pretože agentúra nezaplatila za ubytovanie a pracovníkov z ubytovne jednoducho vysťahovali. Inde zas pracovníci neprišli na zmenu po tom, ako im dva týždne meškali výplaty. Výsledok bol okamžitý – zastavená časť výroby, nadčasy interných zamestnancov, tlak od zákazníkov a vysoké finančné straty,“ opisuje Jančo.

Problém sa teda nemusí začať až kontrolou inšpektorátu práce. Stačí omeškaná mzda, nezaplatené ubytovanie, zablokované účty alebo nezvládnutá legalizácia cudzincov. Firma, ktorá nemá pripravenú alternatívu, sa v tej chvíli dostáva do krízového režimu.

Domino efekt: od absencií po penále

Ak vypadne zopár pracovníkov, firma to často zvládne presunmi v rámci zmien alebo nadčasmi. Keď však zo dňa na deň chýbajú desiatky ľudí na dôležitých pozíciách, problém sa začne nabaľovať. Klesne výkon linky alebo skladu, nestíha sa expedícia, predlžujú sa dodacie lehoty a rastie tlak zo strany zákazníkov.

Vo výrobe, logistike alebo e-commerce môže mať pritom aj krátky výpadok výrazné následky. Firmy pracujú s presnými plánmi, kapacitami, normami výkonu a zmluvnými SLA. Ak sa plán zrúti, firma môže meškať s dodaním zákazky, čeliť penále, reklamáciám, zhoršeniu dodávateľského ratingu alebo strate dôvery klienta.

Prezidentka APAS Zuzana Rumiz upozorňuje, že škody spôsobené neserióznym dodávateľom môžu byť podstatne vyššie než zákonné sankcie. „Riziko zďaleka nesúvisí len s pokutami za nelegálne zamestnávanie. Pokútne alebo neseriózne personálne agentúry môžu zásadne ohroziť stabilitu a plynulosť prevádzky firmy. Ak je spolupráca postavená na nelegálnych alebo netransparentných praktikách, firma stráca kontrolu nad tým, kto pre ňu pracuje, za akých podmienok a s akou kvalifikáciou,“ hovorí. Práve strata kontroly je pritom podľa jej slov pri tejto téme kľúčová. Kým všetko funguje, riziko môže byť skryté. Keď sa však agentúra dostane do problémov, prevádzkový dôsledok dopadá na odberateľa.

Najvyššie riziko vzniká v špičke

Najzraniteľnejšie sú sektory, ktoré fungujú s vysokou potrebou flexibilnej pracovnej sily. Ide o výrobu, automotive, logistiku a sklady, potravinárstvo, poľnohospodárstvo, retail, gastro, stavebníctvo či e-commerce, teda odvetvia, kde sa pracuje na zmeny a výpadok ľudí má okamžitý dopad na výkon firmy. Riziko ešte rastie pri nábehu nových projektov či v sezónnych špičkách. Ak napríklad skladu v najsilnejšej sezóne pred Vianocami vypadnú desiatky pickerov, baličov alebo vodičov vysokozdvižných vozíkov, problém sa rýchlo prenesie do expedície a ku koncovému zákazníkovi.

Nebezpečná je aj závislosť od jedného dodávateľa. Ak jedna agentúra pokrýva väčšinu pracovníkov na zmene alebo na kritickom úseku, jeden problém na jej strane sa okamžite stáva problémom celej prevádzky.

Najlacnejšia ponuka môže vyjsť firmu najdrahšie

Pokútne agentúry často získavajú zákazky cez nižšiu cenu. Pri legálnom agentúrnom zamestnávaní však existujú náklady, ktoré sa obísť nedajú. Dočasne pridelený pracovník musí mať porovnateľné pracovné a mzdové podmienky ako kmeňový zamestnanec na porovnateľnej pozícii. K tomu treba pripočítať odvody, nábor, koordináciu, legalizáciu zahraničných pracovníkov, ubytovanie aj rezervu na zvládanie výpadkov.

„Ak je ponúkaná cena pod týmito reálnymi nákladmi, potom takýto model ekonomicky jednoducho nevychádza. V takom prípade je legitímna otázka: Na čom teda agentúra šetrí? A odpoveď býva vo väčšine prípadov rovnaká – na odvodoch, zákonných povinnostiach alebo na podmienkach, ktoré by mali byť štandardom,“ konštatuje Vladimír Jančo.

Rozdiel jedného eura na hodinu síce môže vyzerať v tabuľke ako úspora, jeden deň odstávky výroby však môže stáť desiatky tisíc eur. Najlacnejší dodávateľ sa tak môže veľmi rýchlo stať najdrahším problémom. „Neseriózna agentúra môže síce krátkodobo znížiť náklady. Ak však zlyhá v najhoršom čase, spolu s ňou môže padnúť výrobný plán, expedícia, dôvera zákazníka aj vnútorná stabilita firmy,“ dodáva Zuzana Rumiz.

Prevencia by mala byť súčasťou riadenia rizík

Ak firma využíva agentúrnych pracovníkov na kritických pozíciách, mala by personálnu agentúru posudzovať podobne ako akéhokoľvek iného strategického dodávateľa. Nie podľa prezentácie, ale podľa finančnej stability, referencií, interných procesov, compliance, legalizačného zázemia, koordinácie pracovníkov a histórie fungovania na trhu. Nestačí teda preveriť licenciu či výpis z registra. Užívateľský zamestnávateľ by sa mal zaujímať aj o to, ako agentúra pracuje s ľuďmi, aké má ubytovanie, kto pracovníkov koordinuje, ako rieši absencie, fluktuáciu, mzdy, BOZP a komunikáciu s klientom.

Z pohľadu business continuity je tiež dôležité nenechať jednu agentúru pokrývať príliš veľký podiel pracovníkov na kritickom úseku, pracovať s viacerými overenými dodávateľmi a mať pripravený krízový scenár pri výpadku ľudí. „Firmy by mali personálne agentúry vnímať ako strategických dodávateľov, nie len ako administratívne riešenie,“ zdôrazňuje Zuzana Rumiz.

Trh práce je napätý a zamestnávatelia potrebujú flexibilitu. To však neznamená, že by mali rezignovať na kontrolu dodávateľov. „Čím viac firma závisí od externých pracovníkov, tým dôležitejšie je vedieť, kto im týchto ľudí dodáva a či má kapacitu zvládnuť aj krízové situácie,“ uzatvára prezidentka APAS.

Súvisiace články:

Trh práce je pod tlakom nedostatku špecialistov Slovenský trh práce v roku 2025: ešte vždy napätý, avšak s prvými signálmi ochladzovania a tlakom na zmeny pravidie Spolupráca s pokútnym dodávateľom ľudí sa firmám môže vypomstiť Generácia Z mení pravidlá hry: Čo mladí zamestnanci očakávajú a ako na to reagujú firmy