Predĺženie víz pre vodičov z tretích krajín pomohlo zmierniť nedostatok pracovnej sily v doprave, no zásadný problém nevyriešilo. Logistické firmy upozorňujú, že okrem vodičov chýbajú aj skladníci, dispečeri či vodiči VZV a bez systémových opatrení bude situácia ďalej komplikovať fungovanie sektora.
Koncom minulého roka vláda schválila zvýšenie národných víz pre vodičov z tretích krajín o 5 000 a zároveň predĺžila ich platnosť zo 180 dní na jeden rok. Opatrenie reagovalo na dlhodobý nedostatok vodičov v doprave a logistike, ktorý sa v Európe odhaduje na 500 tisíc chýbajúcich miest.
Po piatich mesiacoch od zavedenia novely sa podľa logistických firiem ukazuje skôr postupná stabilizácia ako zásadný obrat. „Po novelizácii nariadenia vidíme u niektorých dopravcov mierny nárast vodičov z tretích krajín. Pracovníci vykonávajú prácu štandardne a podľa očakávaní,“ hovorí Stanislav Michalička zo Zväzu logistiky a zasielateľstva (ZLZ SR). Napriek tomu, že opatrenie polepšilo niektorým dopravcom, nerieši problém, ktorý je komplexnejší a týka sa viacerých profesií v logistike.
Vodič potrebuje čas, aby sa adaptoval, osvojil si procesy, technológie a stal sa plnohodnotnou súčasťou tímu. „To sa nedá stihnúť za pár mesiacov. Ročné vízum dáva zmysel nielen vodičom, ale aj nám – logistickým spoločnostiam, ktoré do ich zaškolenia investujú,“ vysvetľuje Jozef Ševčík, ktorý vedie pobočku holandskej spoločnosti Raben Logistics na Slovensku. Podľa jeho slov firma zatiaľ počet vodičov nezvyšovala, keďže ešte pred novelizáciou zákona reagovala na situáciu náborom slovenských vodičov. Pri budúcich náboroch však plánuje zvažovať aj vodičov z tretích krajín.
Vodič je v našom regióne menej prestížnym povolaním
Dôvodom nedostatku vodičov je najmä nízky záujem mladých ľudí o túto profesiu. „Skúsení vodiči postupne odchádzajú do dôchodku a mladí ľudia nemajú o túto profesiu záujem. Bez vodičov z tretích krajín sa v blízkej dobe prevažne v medzinárodnej kamiónovej doprave nezaobídeme,“ pokračuje Jozef Ševčík.
Napríklad práve v Holandsku je profesia vodiča kamiónu vnímaná prestížnejšie ako v krajinách strednej a východnej Európy. V regióne strednej a východnej Európy chýba vyšší status, a to najmä kvôli platovému ohodnoteniu. Získanie vodičského a profesijného preukazu navyše predstavuje investíciu v tisícoch eur.
Chýbajú aj ďalšie profesie
Problém sa netýka len vodičov v medzinárodnej doprave, ale aj ďalších kľúčových pozícií v logistike. „Vnímame ďalej nedostatok skladníkov, dispečerov a vodičov vysokozdvižných vozíkov (VZV),“ pokračuje Michalička. Podľa ZLZ SR sa dajú vykompenzovať pracovníkmi z tretích krajín najmä pozície, kde nie je potrebná znalosť slovenského jazyka, prevažne zamerané na manuálnu prácu.
„Áno, aj my pociťujeme nedostatok pracovnej sily a príslušných skúseností na operatívnych pozíciách, ako sú vodiči VZV, dispečeri či vodiči nákladnej dopravy,“ dopĺňa Ševčík. Podľa neho práve pozície ako picker, skladník či vodič kamiónu alebo VZV, môžu byť kompenzované zahraničnými pracovníkmi.
Nedostatok pracovnej sily zvyšuje náklady, ktoré sú už teraz pre dopravcov enormne vysoké. „Firmy musia riešiť nábor cez agentúry, čo je finančne náročnejšie. Druhou možnosťou je nábor zo zahraničia, ktorý však prináša viac byrokracie a zároveň dlhší proces zaškolenia nových pracovníkov,“ vysvetľuje Michalička.
Slováci majú stále záujem prevažne o administratívne pozície. Tie vyžadujú lokálne znalosti, jazykovú a regionálnu orientáciu, a preto ich firmy na Slovensku často obsadzujú domácimi odborníkmi.
Chýbajú komplexné riešenia
Štrukturálna výzva má korene v demografickom vývoji, nízkej atraktivite povolania a nedostatku nových talentov v logistike. „Pre logistické firmy by výrazne pomohlo, keby existovala jasná a dlhodobo predvídateľná migračná politika pre kľúčové profesie, vrátane možnosti plynulého prechodu z národného víza na prechodný pobyt. Rovnako dôležité je zrýchlenie uznávania kvalifikácií a vodičských oprávnení zo zahraničia,“ vysvetľuje Ševčík.
Podľa ZLZ je Slovensko v logistike ešte konkurencieschopné, ale situácia sa zhoršuje — náklady rastú a ľudí je málo. Štát by mal cielene podporovať vzdelávanie týchto profesií, ktoré priemysel potrebuje, a poskytovať aj priamu pomoc podnikom, napríklad dotovať autobusy, ktoré zvážajú zamestnancov na pracoviská.
Článok pripravil: Norbert Hoferica
