Hoci organizácie po celom svete výrazne investujú do umelej inteligencie a digitálnej transformácie, len máloktorej sa darí premieňať tieto investície na merateľné výsledky na úrovni celého podniku. Vyplýva to z novej globálnej štúdie KPMG, Transforming the Enterprise, ktorá analyzovala odpovede 1 750 vrcholových manažérov a lídrov transformácie z 20 krajín sveta.
Štúdia poukazuje na rastúci nesúlad medzi rozsahom transformačných aktivít a ich skutočným vplyvom na výkonnosť organizácií. Firmy síce zavádzajú umelú inteligenciu vo veľkom rozsahu a zaznamenávajú vyššiu produktivitu, no len 14 % z nich sa považuje za lídrov vo výkonnosti vo svojom odvetví. Zároveň iba 26 % respondentov jednoznačne súhlasí s tým, že AI pomohla napĺňať ich rastové ciele.
Problémom je spôsob fungovania organizácií
Podľa štúdie dnes transformáciu realizuje takmer každá organizácia a väčšina z nich riadi viacero transformačných iniciatív súčasne. Skutočnou výzvou však už nie je spúšťanie nových projektov, ale schopnosť koordinovať zmeny naprieč celou organizáciou tak, aby prinášali dlhodobú hodnotu.
Prieskum zároveň odhalil výrazný rozdiel medzi tým, čo firmy považujú za dôležité, a tým, čo dokážu reálne zabezpečiť. Až 58 % lídrov považuje za rozhodujúce schopnosť prepájať ľudí, technológie, dáta a procesy naprieč celou organizáciou. Len 12 % organizácií však uvádza, že tieto schopnosti dokáže efektívne rozvíjať a využívať v praxi.
Samotná AI nestačí
Organizácie už dnes zaznamenávajú konkrétne prínosy umelej inteligencie, predovšetkým v podobe vyššej produktivity, rýchlejšieho rozhodovania a vyššej prevádzkovej efektívnosti. Väčšina firiem však AI využíva v rámci existujúcich procesov a organizačných štruktúr bez toho, aby zásadne prehodnocovala spôsob fungovania organizácie. Umelá inteligencia tak často zostáva oddelená od kľúčových procesov a rozhodovania naprieč podnikom, čo obmedzuje jej schopnosť prinášať dlhodobú konkurenčnú výhodu.
Až 75 % manažérov očakáva, že najväčšie budúce zlepšenie výkonnosti organizácií prinesie kombinácia ľudských schopností a umelej inteligencie. Pripravenosť pracovnej sily na takýto model fungovania je však zatiaľ nízka. Vysokú úroveň momentálne uvádza iba 19 % respondentov.
Výsledky naznačujú, že budúca konkurencieschopnosť nebude závisieť len od technológií, ale aj od schopnosti organizácií prehodnotiť spôsob práce, rozhodovania a spolupráce medzi ľuďmi a inteligentnými systémami.
Riadenie AI a rizík rozhoduje o úspechu transformácie
Štúdia ukazuje, že pri využívaní umelej inteligencie zohrávajú kľúčovú úlohu efektívne riadenie rizík, jasne nastavené pravidlá a zodpovedné využívanie technológií. Firmy, ktoré začleňujú riadenie rizík priamo do transformačných programov a technologického rozvoja, dosahujú v priemere o 14 % lepšie výsledky ako ostatné. Zároveň patria medzi organizácie s vyššou mierou inovácií, väčšou investičnou kapacitou a vyššou dôverou zainteresovaných strán.
Napriek tomu len 24 % organizácií proaktívne integruje riadenie AI rizík do stratégie. Takmer tri štvrtiny respondentov pritom označujú riziká, bezpečnosť a ochranu súkromia za jednu z najväčších výziev spojených s AI. Len 28 % organizácií však dokáže merať konkrétne prevádzkové alebo finančné výsledky spojené s dôveryhodným využívaním AI.
Konkurenčná výhoda sú koordinované zmeny
Lukáš Mikuš, Senior Manager, Financial Transformation, KPMG na Slovensku
„Organizácie vstupujú do novej fázy transformácie, v ktorej už nebude rozhodujúce množstvo realizovaných projektov ani tempo zavádzania nových technológií. Kľúčovou schopnosťou sa stáva takzvaná podniková orchestrácia, teda schopnosť zosúladiť stratégiu, technológie, ľudí, riadenie rizík, spolu s realizáciou zmien,“ uviedol Lukáš Mikuš, Senior Manager, Financial Transformation, KPMG na Slovensku.
Práve organizácie, ktoré dokážu efektívne koordinovať transformáciu a premeniť jednotlivé iniciatívy na súčasť jedného fungujúceho systému, budú schopné rýchlejšie rásť, lepšie reagovať na zmeny a dlhodobo si budovať konkurenčnú výhodu.
