Leto sa nedávno skončilo a po celom Slovensku stále pokračujú opravy ciest. Teda, nie že by leto nebolo najvhodnejším obdobím, vtedy je predsa len premávka o niečo pokojnejšia, ale zaráža tempo prác. Niektoré opravy sú dôležité a musia byť kvôli nim uzatvorené cesty a autá musia často absolvovať desiatky kilometrov dlhé obchádzky. Nuž čo, cestujúci dovolenkári si počkajú a prípadne sa môžu aj pokochať krásou prírody.
Radosť určite nemali vodiči kamiónov a logicky ani dispečeri, ktorí museli vytýčiť nové dopravné trasy. Transport sa kvôli dlhým kilometrom obchádzkových trás predražil a značnej predĺžil. Túto situáciu zažívajú šoféri po celom Slovensku, nevynímajúc rozkopané hlavné mesto.
Nedalo by sa však pracovať v inom režime? Aspoň na mimoriadne frekventovaných úsekoch? Padne totiž sedemnásta hodina a staveniská sa vyprázdnia. Ostane len oznam o stavebných prácach a opustená toi-toika. Keby sa pracovalo 24 hodín denne, náklady by to až tak nezvýšilo, práce by boli ukončené za polovičný čas a ušetrilo by sa množstvo peňazí (i emisií), ktoré míňajú vodiči na obchádzkach. Viem, že v západnej Európe to ide, napríklad v Rakúsku je bežné vidieť, ako práce prebiehajú aj v noci. Uvažovať nad tým v slovenských pomeroch ale nemá význam. Asi najlepšie to bude nechať koňovi, ten má predsa len väčšiu hlavu.
