Otevře se na nové kartě
Registrujte sa na SLOVLOG! Najväčší logistický kongres na Slovensku sa uskutoční 26. – 27. novembra v Bratislave.
Foto: Magnific

Výhľad pre Slovensko sa oproti jari zhoršil. Kým v máji očakávala analýza KPMG rast slovenskej ekonomiky o 1,0 % v roku 2026 a 1,6 % v roku 2027, aktuálna prognóza počíta s rastom 0,8 %, resp. 1,2 %. Slabší výhľad Slovenska pritom zapadá do širšieho európskeho trendu, keď ekonomiku regiónu naďalej brzdia vyššia inflácia, slabšia spotreba a geopolitická neistota. Priestor na rast vytvárajú investície do umelej inteligencie, obrany a infraštruktúry. Vyplýva to z najnovšej štúdie KPMG, European Economic Outlook.

Európska ekonomika síce zostáva odolná voči energetickému šoku a narušeniu svetového obchodu, jej rast však zostane v najbližších rokoch utlmený. Podľa najnovšieho ekonomického výhľadu KPMG by mala ekonomika eurozóny v roku 2026 vzrásť o 1,0 % a v roku 2027 o 1,2 %.

Podobný obraz prinášajú aj dáta zo štúdie Slovensko v číslach, ktorú vypracovalo KPMG na Slovensku v spolupráci s portálom FinStat. Aj medzi slovenskými firmami stráca rast dynamiku, pričom ich investičná aktivita naďalej zaostáva za zahraničím. Práve schopnosť investovať a hľadať nové zdroje rastu tak bude v najbližších rokoch zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu.

Spotrebu domácností brzdí inflácia aj neistota

Jednou z hlavných bŕzd európskej ekonomiky zostáva spotreba domácností. Tú ovplyvňuje inflácia a tlak na reálne príjmy, ale aj obavy o zamestnanie a s nimi spojená vyššia potreba vytvárať si finančné rezervy. Výraznejšie oživenie spotreby očakáva analýza až ku koncu roka 2027 a následne v roku 2028.

Inflačné tlaky pritom zatiaľ úplne neustupujú. Inflácia v eurozóne by mala vo štvrtom štvrťroku 2026 dosiahnuť približne 3,8 %. Návrat k dvojpercentnému inflačnému cieľu ECB očakáva analýza KPMG až na konci roka 2027 alebo začiatkom roka 2028. Vyššia inflácia sa premieta aj do výhľadu menovej politiky. Očakáva sa ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb ECB, pričom depozitná sadzba by mala dosiahnuť 3 %. Normalizáciu menovej politiky analýza predpokladá v roku 2028.

„Slovenská ekonomika zostáva úzko previazaná s vývojom v Európe, kde zatiaľ nevidíme podmienky na výraznejšie zrýchlenie rastu. Slabší výkon našich obchodných partnerov spolu s pretrvávajúcou neistotou vytvára náročné prostredie aj pre domáce firmy. O to dôležitejšie bude, aby Slovensko dokázalo podporiť investície a hľadať nové zdroje rastu,“ hovorí Karol Balco, Associate Partner KPMG na Slovensku.

%202520262027
Rast HDP1,21,01,2
Rast spotreby1,41,11,0
Rast investícií2,80,91,9
Miera nezamestnanosti6,36,46,4
Inflácia2,13,13,1
Kľúčová depozitná sadzba2,02,753,0
Prognóza ekonomiky eurozóny (na základe globálneho ekonomického modelu Oxford Economics)

Nový impulz môžu priniesť AI, obrana a infraštruktúra

O niečo pozitívnejšie vyzerá vývoj investícií. Európsku ekonomiku majú podporovať investície do umelej inteligencie, obrany či infraštruktúry, ako aj financovanie prostredníctvom európskeho nástroja NextGenerationEU. Takmer polovica (49 %) firiem v eurozóne, plánuje zvýšiť svoje investície do umelej inteligencie. Práve investície tak môžu čiastočne kompenzovať slabší vývoj spotreby. Zároveň však európske ekonomiky vstupujú do obdobia, keď sa znižuje priestor na ďalšiu fiškálnu podporu a vyššie výnosy dlhopisov a náklady na obsluhu dlhu vytvárajú ďalší tlak na verejné financie.

Pre slovenské firmy je tento trend zároveň príležitosťou na dobiehanie investičného náskoku zahraničnej konkurencie. „Firmy, ktoré dokážu aj v období pomalšieho rastu cielene investovať do technológií, automatizácie či zvyšovania produktivity, si môžu vytvoriť lepšiu pozíciu pre ďalšie oživenie ekonomiky,“ dopĺňa Karol Balco.

Európsky priemysel čelí rastúcemu tlaku z Číny

Ďalšou výzvou je meniaca sa pozícia Európy vo svetovom obchode. Obchodný deficit Európskej únie s Čínou dosiahol v roku 2025 približne 365 miliárd eur, pričom za jeho zhoršovaním stojí predovšetkým rastúci objem dovozu. Analýza upozorňuje aj na presmerovanie časti čínskeho exportu do Európy v dôsledku amerických obchodných bariér.

Konkurenčný tlak je viditeľný najmä v strojárstve, elektronike, batériách a zelených technológiách. Významnú úlohu zohrávajú aj priame investície. Takmer polovica čínskych investícií v Európe v roku 2025 smerovala do automobilového priemyslu a dodávateľského reťazca elektromobilov. „Rastúci tlak čínskeho exportu už nie je iba obchodnou témou. Je to otázka konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorá je relevantná aj pre Slovensko. V ekonomike s významným zastúpením priemyslu bude čoraz dôležitejšia schopnosť firiem zvyšovať produktivitu, inovovať a posúvať sa k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou,“ uzatvára Karol Balco.

Slovensko potrebuje hľadať nové zdroje rastu

Štúdia Slovensko v číslach ukazuje, že v piatich z ôsmich sledovaných sektorov sa v roku 2025 tempo rastu tržieb medziročne znížilo, pričom väčšina sektorov nedokázala rásť nad úroveň inflácie. Napriek náročnejšiemu prostrediu si firmy zatiaľ držia relatívne stabilnú ziskovosť.

Aj v tomto prostredí sa však dajú identifikovať nové zdroje rastu. Dáta zo štúdie poukazujú na potenciál napríklad v obrannom priemysle, energetike a modernej infraštruktúre, zdravotnej a seniorskej starostlivosti či umelej inteligencii a automatizácii. Príležitosti pritom nemusia byť obmedzené iba na firmy pôsobiace priamo v týchto oblastiach, ale môžu vytvárať dopyt aj po nadväzujúcich službách, technológiách a dodávateľoch.

Zdieľať:
REKLAMA
REKLAMA

Zostaňte v obraze

Prihláste sa na odber newslettera časopisu Systémy Logistiky a každú stredu získajte prehľad o aktuálnom dianí v logistike. Odoslaním súhlasíte so spracovaním e-mailu na účely zasielania newslettera.

REKLAMA