Opustené výrobné areály konečne ožívajú
Menia sa na moderné centrá miest a získavajú úplne nový význam. Na tému brownfieldov sme sa pozreli s Ondrejom Boberom, Parkmakerom zo spoločnosti CTP.
Podľa štúdie z roku 2019 je Bratislava mesto brownfieldov. Má 131 takýchto lokalít, väčšinu v centrálnej časti na ploche 630 hektárov. Dokáže využiť tento potenciál?
Musíme dodať, že až 54 % brownfieldov je v súkromnom vlastníctve. Tento stav spomaľuje revitalizáciu, najmä ak vlastník -investor nemá rovnaký názor na sanáciu a rozvoj územia a ide kratšou a lacnejšou cestou, búraním. Táto rýchla cesta zahŕňa v sebe aj preferenciu výberu lokalít pre výstavbu. Namiesto opustených brownfieldov, spravidla s ekologickou záťažou, radšej siahne po tvz. zelených lúkach na rozhraní intravilánu a extravilánu, čo výrazne uberá na pôde pre poľnohospodárom.
Aktuálne sa hovorí najmä o kúpeľoch Grössling. Má aj CTP podobný zámer?
Držím palce tomuto plánu. Primátor Bratislavy cez tento projekt prezentuje postoj mesta k opusteným objektom. Druhou lokalitou je areál technických služieb na Bazovej ulici. CTP má vyhliadnuté brownfieldy v rámci intravilánu Bratislavy., Aktuálne interne evaluujeme akvizície, a preto nebudem konkrétnejší. No pochváliť sa môžeme úspešnou revitalizáciou brownfieldov v neďalekom Brne.
Ponávka
Dokážeme sa už po viac ako polstoročí vysporiadať z necitlivým zásahom minulého režimu do mesta?
Súčasné projekty sú dôkazom, že sa to dá. Ak dobre kooperuje mesto či mestské časti s investorom, spokojní sú všetci. Spomeniem úspešné príklady našich parkov CTPark Bratislava v Devínskej Novej Vsi resp. aktuálne plánovaný CTPark Bratislava City v Ružinove.
Ako na podobné projekty reaguje Územný plán?
Je dôležité mať tieto lokality zmapované, vytvoriť im identifikačné karty a vytipovať prestavbové zóny v meste. Druhý krok je návrh zmeny využitia týchto problémových území v ÚPN mesta. Na základe tejto štúdie bude, dúfam, k dispozícii ucelená databáza dostupná pre všetkých, z ktorej sa budú vyberať projekty na regeneráciu a rozvíjanie investičných možností pre developerov a investorov. Tento krok mesta vnímam ako pozitívny a koncepčne správny. Územný plán však musí pružne reagovať na zmeny podmienok v dostatočnom predstihu, s víziou a neodpovedať na aktuálne požiadavky a trendy formou rýchlych zmien a doplnkov. Taktiež musí jasne definovať plochy brownfieldov a intenzifikovať funkcie ako logistika nielen v širšom centre mesta, ale aj na na obchvatoch a radiále ako D4/R7 a pod.
Vlněna
Sú premeny brownfieldov kľúčom k udržateľnosti miest?
Uvediem príklady zo spomínaného Brna – areál bývalých výrobných závodov ZETOR, VLNĚNA, PONÁVKA a SPIELBERK. Sú to pozostatky budov ťažkého a ľahkého priemyslu či poľnohospodárskej výroby. Zaberali viac ako 500 hektárov. Za posledných 15 rokov sa už obnovilo viac ako 200 hektárov a vedú si úplne nový a kvalitnejší život. Nejde len o zmenu ich charakteru, ale aj o udržateľnosť územia vďaka novým prístupom. Využívame opatrenia na zadržanie dažďovej vody v území či šedú vodu na jej opätovné použitie. Naše haly majú certifikáciu BREEAM, úsporu pitnej vody zaistia aj šetrné batérie a bezvodé pisoáre. Nechýba energeticky úsporné LED osvetlenie. V pláne je aj využívanie solárnej energie či nabíjacie stanice pre elektromobily.
